Ovplyvnil aj rast Nepelu. Zomrel legendárny krasokorčuliar Divín

Krasokorčuliar Karol Divín.
Krasokorčuliar Karol Divín. (Autor: SITA)
TASR, SITA|6. apr 2022 o 12:42 (aktualizované 6. apr 2022 o 13:37)

Mal jedenásť titulov majstra Československa.

BRATISLAVA. Vo veku 86 rokov zomrel v stredu po dlhej chorobe bývalý československý krasokorčuliar Karol Divín.

TASR informáciu o smrti strieborného medailistu zo ZOH 1960 v Squaw Valley potvrdil Slovenský krasokorčuliarsky zväz (SKrT).

Karol Divín bol tiež dvojnásobný majster Európy (1958, 1959) a medailista z majstrovstiev sveta (striebro 1962, bronz 1964) a tiež z majstrovstiev Európy (striebro 1957, 1962, bronz 1954, 1955, 1956, 1964).

Na konte mal jedenásť titulov majstra Československa v krasokorčuľovaní. Potom sa z neho stal úspešný tréner a istý čas rozhodoval súťaže profesionálov.

Bol prvý z trojice bratislavských krasokorčuliarov svetového mena.

Ako prvý zo Slovenska získal medailu na ZOH, majstrovstvách sveta i Európy a bezprostredne ovplyvnil rast najúspešnejšieho z tohto tria – Ondreja Nepelu.

"Sám neviem, či sa môžem považovať za legendárneho športovca. Vyrastal som v oblasti bratislavských športových stredísk, to mi dalo veľa. Je to pre mňa veľká česť, že sa do tejto dvorany dostávam aj ja. Počas života som mal aj dosť šťastia.

Veci sa mi darili, sám som sa nesnažil vyčnievať z radu. Po odbornej stránke ma viedol otec, ktorý ma držal pri korčuľovaní. Ja som mal totiž rád tenis," povedal Divín, keď od Klubu športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov titul Športová legenda na slávnostnom galavačere Športovec rok 2015.

Karol Divín.
Karol Divín. (Autor: TASR)

Má členstvo v Sieni slávy Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) a ocenili ho Striebornými kruhmi SOŠV (2000) a Zlatým odznakom SOŠV (2011).

Pred ME 2016 v Bratislave, kam ho pozvali ako čestného hosťa, si v rozhovore pre TASR zaspomínal aj na titul majstra kontinentu, ktorý v roku 1958 získal práve na starom bratislavskom zimnom štadióne:

"Myslím, že zlato som mal získať o rok skôr vo Viedni a v Bratislave nie. Ale to je len môj pocit. Na ME tu sa veľmi teším. Mám dojem, že už piatykrát bude Bratislava dejiskom podujatia tohto rangu.

A už v oveľa krajšom stánku ako bol ten v roku 1958. Je to veľká vec a som rád, že ľudia v Bratislave vedia, ako zorganizovať takýto šampionát."