Prekvapilo ma, že ruskí tréneri mali guráž prísť, vraví fínska novinárka

O krasokorčuľovaní píše viac ako dvadsať rokov, zároveň je uznávanou autorkou detektívok. Niektoré jej knihy sa odohrávajú v krasokorčuliarskom prostredí, napríklad aj do češtiny preložený román Špirála smrti.

Fínska novinárka LEENA LEHTOLAINEN v rozhovore pre Sportnet hovorí o tom, ako vnímajú Fíni sankcie proti Rusom, čo pre nich znamená diverzita na ľade a prečo môže byť krasokorčuliarsky svet nemilosrdný.

Predchádzajúce veľké šampionáty vo Fínsku sa konali v Helsinkách v Hartwall Arene. Dejiskom tohtoročných majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní je však Metro Areena v Espoo. Môžete vysvetliť, prečo?

Majiteľmi Hartwall Areny sú ruskí biznismeni, a pre existujúce sankcie proti Rusom nie je možné ju používať. Je úplne uzavretá.

Keď sme začínali pripravovať tento šampionát, samozrejme, rátali sme s tým, že dejiskom bude Hartwall Arena, podobne ako na ME v roku 2009 alebo MS v roku 2017. Fíni mali k tejto hale dobrý vzťah.

Lenže v aktuálnej situácii to nebolo možné a Fínsky krasokorčuliarsky zväz tiež nechcel spraviť niečo, čo je zakázané.

Našťastie, máme aj ďalšiu skvelú halu, kde sa už roky konajú medzinárodné preteky Finlandia Trophy. Mesto Espoo súhlasilo s usporiadaním šampionátu, takže nebolo až také zložité nájsť náhradné riešenie.

Aký vplyv má uzavretie jednej z najväčších hál v krajine na fínsky šport?

Vo Fínsku je situácia s klziskami lepšia ako v iných krajinách, ale dominantným športom je hokej. Mnohí si myslia, že s hokejistami sa zaobchádza ako s kráľmi.

Nie je jednoduché nájsť ľad na trénovanie, keď taká obrovská hala s viacerými ľadovými plochami je zavretá.

Ako vnímajú fínski športoví fanúšikovia sankcie proti Rusku? Považujú ich za oprávnené, alebo im chýbajú ruskí pretekári trebárs teraz na ME v krasokorčuľovaní?

Samozrejme, chýbajú nám ruskí krasokorčuliari ako jednotlivci. Ale nechýba nám ruský šport všeobecne. Mnohí ruskí športovci, medzi nimi aj krasokorčuliari, vyslovili podporu Putinovi.

Sme v špecifickej situácii, lebo máme 1300-kilometrovú hranicu s Ruskom. Pochopiteľne, sme na pozore, sledujeme, čo sa deje v Rusku.

Po druhej svetovej vojne sme mali dobré vzťahy s Ruskom, ale v súčasnej situácii si väčšina Fínov myslí, že jediným riešením sú sankcie proti Rusku, až kým sa vojna neskončí.