Pred štyridsiatimi rokmi skočil prvý štvoritý skok na svete v súťaži. Prezývali ho Jumping Joe, okrem štvoritých skokov sa preslávil aj saltom.
Vystupoval ešte aj vo veku 53 rokov a stále každý deň stojí na ľade – ako tréner.
Legendárny JOZEF SABOVČÍK pred majstrovstvami sveta v Prahe zavítal do Bratislavy na krátky kemp a ochotne odpovedal aj na niekoľko otázok.
Na Slovensku ste boli naposledy v januári, keď ste dostali štátne vyznamenanie. Prečo ste sa po krátkom čase znovu ocitli v Bratislave?
Samozrejme, rád sem chodím a teraz som prijal pozvanie Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu, aby som zorganizoval krátky kemp pre naše slovenské nádeje. Zároveň sa to spojí aj s tým, že pôjdem aj na majstrovstvá sveta v Prahe.
Slovensko bude mať v Prahe jediného zástupcu, Adama Hagaru, ktorý bol vlani na MS šestnásty. Aké sú vaše očakávania od neho?
Dúfajme, že sa mu podarí zajazdiť tak ako na majstrovstvách Európy. Veľmi mu držím palce, myslím si, že na to má.
Čomu sa venujete so zverencami na kempe v Bratislave?
Učím ich svoje cvičenia, ktoré robíme s našimi deckami doma, aby som im predal niečo nové, čo možno u nás nerobia. Dúfam, že im to pomôže.
Ukážete im aj nejaký jednoduchý skok?
Už som im ukázal (smiech). Ale na tablete im ukážem aj iné veci!
Podľa čoho sa dá určiť, či z niekoho bude dobrý krasokorčuliar?
Môžete vidieť talent a môžete mu dať všetky svoje vedomosti, ktoré máte, ale keď ten talent na sebe nepracuje, tak z toho nič nebude. Väčšinou je to tak, že úspešnejší budú tí, ktorí majú menej talentu, ale majú dispozície na ten šport a vedia ako drieť.
To už tréner vidí prvé dva-tri mesiace, či ten pretekár má dispozície a či vie na sebe pracovať.
Ako sa cítite, že stojíte znovu na ľade Zimného štadióna Ondreja Nepelu?
Tu som robil jedno zo svojich posledných vystúpení, na exhibícii majstrovstiev Európy v roku 2016.
Vraj prídete na Slovensko aj v apríli. Je to tak?
Áno, chodím teraz nezvyčajne často na Slovensko a to sa mi veľmi páči. Budem tu 11. apríla, keď sa bude konať galavečer víťazov Slovenského pohára. Organizuje ho Slovenský krasokorčuliarsky zväz a budem odovzdávať ocenenia pre decká. Budú vystupovať aj naše najväčšie talenty, vrátane Adama Hagaru. Vstup bude zadarmo.
Pripravíte aj vy nejaké exhibičné číslo?
To už radšej nie, manželka mi to zatrhla.
Nechýba vám ten pocit, jazdiť pre divákov?
Už nie. Mne je tak pohodlne na gauči, dívať sa na to v televízii, že už by som to nevymenil za nič. Keď som odchádzal, tak bolo ťažké sa rozlúčiť s ováciami. Človek stojí v strede ľadu a publikum stojí na nohách, je zložité sa s tým rozlúčiť.
Pred mesiacom sa skončila olympiáda, kde jednou zo senzácií bol nečakaný výbuch Iliu Malinina. Ako najväčší favorit skončil iba na ôsmom mieste. Prečo to podľa vás neustál?
Olympiáda je úplne iná súťaž. Každý, kto to zažil, môže potvrdiť, že sa to nedá s ničím iným porovnať, aj keď tam súťažíte s tými istými korčuliarmi.
Každý je sklamaný z toho, že Ilia neurobil to, čo mal urobiť. Neviem si predstaviť ten tlak, aký na ňom bol. On si to podľa mňa ani neuvedomoval, až vtedy, keď vliezol na ľad.
Potom naháňal históriu, chcel byť prvý, kto skočí štvoritý axel na olympiáde, a prvý, kto skočí sedem štvoritých skokov vo voľnej jazde, čo urobil vo finále Grand Prix.
Ale ono to nie je také jednoduché. Urobíte druhý skok, a viete, že história je fuč.
Bolo ťažké sa na neho dívať. Nikto si z divákov nevie predstaviť, čo ten pretekár prežíva, ale ja áno, lebo ja som to zažil. Takže pre mňa to nebolo jednoduché.
Finálová jazda na olympiáde nevyšla ani Adamovi Hagarovi. Ako ste to vnímali?
To sa stane. Olympijská scéna je úplne iná. Adam v poslednej dobe jazdil veľmi dobre, veľmi čisto. Nedá sa očakávať, že vždy zajazdí fantasticky. Bol však vo voľnej jazde na olympiáde a je olympionik. Nemusí sa hanbiť.
Žijete v Salt Lake City. Je krasokorčuľovanie v Amerike stále také populárne, ako v minulosti?
Je, ale nie až tak, ako kedysi. Teraz sa to možno trochu zdvihne, lebo Alysa Liuová má obrovskú popularitu. Je výborná hovorkyňa pre náš šport.
Aj predtým boli vynikajúci americkí korčuliari, ale oni prišli a odišli a nestarali sa o popularitu krasokorčuľovania. Je to o tom, aké veľké hviezdy máte. Ak máte naozaj veľké hviezdy, popularita sa dostaví.
Ste známy tým, že máte aj záľuby mimo športu, napríklad varenie alebo stolárčenie. Aká je vaša najnovšia vášeň?
Momentálne hrám videohry. Môj mladší syn Jozef študuje na vysokej škole dizajn videohier, tak som robil veľa testov na jeho štátnice. Ale hrám aj iné videohry, napríklad teraz Formulu 1. A stále ostávajú aj ostatné koníčky, varenie aj stolárčenie.
