V zlatých šatách bola na nezastavenie. Na pieseň Donny Summer to na ľade roztočila ako na diskotéke.
Užívala si každú sekundu a popritom predviedla technicky náročnú bezchybnú jazdu.
Americká krasokorčuliarka Alysa Liuová pred zimnými olympijskými hrami v Miláne nemala hlavný cieľ medailu, predsa sa stala olympijskou šampiónkou.
Súťaž žien vyhrala ako prvá Američanka od roku 2002 a ďalšie zlato viezla domov aj z tímovej súťaže.
Všetko vytesnila
Stále len 20-ročná pretekárka pritom už raz ukončila kariéru. Po návrate z olympiády s ňou spravili veľké rozhovory viaceré médiá. Z nich sa črtá nevšedný príbeh mladej ženy, ktorá sa rozhodla zobrať život do vlastných rúk.
„Pozerám sa na tie jazdy, viem, že som to ja, ale nemám žiadne spomienky. Bolo to také zlé, že som všetko vytesnila,“ vravela Liuová v rozhovore pre Rolling Stone o časoch, keď sa v roku 2019 ako 13-ročná stala najmladšou majsterkou Spojených štátov. Vo voľnej jazde skočila dva trojité axely.
VIDEO: Voľná jazda Alysy Liuovej na ZOH 2026
O rok vyhrala vyhrala majstrovstvá USA opäť, v jazde sa pokúsila aj o štvoritý lutz, ktorý bol nedorotovaný.
Bola prvá žena, ktorá dokázala dvakrát po sebe vyhrať domáci šampionát, sedem rokov po triumfoch Ashley Wagnerovej.
Rodila sa nová hviezda. Akurát nebola šťastná.
„Nemám z toho obdobia veľa spomienok. Všetko sa mi zlieva. V mojom živote bolo iba krasokorčuľovanie. Nezúčastnila som sa na narodeninových oslavách mojich súrodencov, nebola som ani raz na rodinnej dovolenke. Nemám v tom čase žiadne záchytné body,“ vysvetľovala.
Otec musel utiecť
Liuová je najstaršia z piatich súrodencov v rodine. Všetci sa narodili náhradnej matke.
„Zistila som to sama. Moji rodičia sú Číňania a ja nevyzerám ako úplná Číňanka. Navyše moja mama je dosť stará, takže som vedela, že nás nemohla porodiť. Zrátala som si dva a dva,“ vravela.
Jej otec Arthur Liu bol zapojený do organizovania protestov na Námestí Tiananmen v Pekingu v roku 1989. Čínske vojenské jednotky demonštráciu násilne potlačili a zabili stovky ľudí.
Arthur Liu musel utiecť z Číny do Spojených štátov. „Nechal za sebou celý život a začal odznova. Bol veľmi statočný,“ vravela o svojom otcovi Liuová.
Demokratické hodnoty a ľudské práva boli v ich rodine častou témou.
„Vyrastali sme v tom, že ak sa porušujú ľudské práva, tak sa treba ozvať. Naša rodina je dosť liberálna vďaka môjmu otcovi,“ vravela krasokorčuliarka.
Nemohla sa ani napiť
Lenže to, čo platilo pre veľké spoločenské ideály, na ľade nefungovalo. Na tréningoch bol nastavený tvrdý režim.
„Plakala som po každom skoku, keď som spadla. Mala som okolo seba taký prísny tím, že som neustále bola v stave bojuj alebo uteč,“ vysvetľovala.
Prvýkrát si uvedomila, aká je unavená, keď prišiel Covid a mala deň voľna.
Dovtedy bola na ľade každý deň, bežne od siedmej do siedmej. Nemala žiadny voľný deň, lebo jej hrozili, že aj ten najmenší výpadok bude znamenať, že stratí techniku a „odídu“ jej skoky.
„Ako športovec by ste mali mať priestor aj na regeneráciu. Môj tím to však nebral do úvahy,“ podčiarkla.
Nechceli jej dovoliť ani to, aby sa napila. „Aby som nepribrala, stále mi hovorili, nepi vodu, iba si vypláchni ústa. Bolo to šialené,“ vravela.
Neznášala krasokorčuľovanie
Počas pandémie si začala uvedomovať, že nikdy v živote nespravila žiadne vlastné rozhodnutie. O všetkom rozhodovali ľudia okolo nej.
„Neznášala som krasokorčuľovanie. Myslela som, že všetky problémy pramenia z toho, že korčuľujem. Bola som osamelá,“ priznala.
Nemala žiadny vplyv na to, v ktorom tréningovom centre bude trénovať, len jej oznámili, kam ju posielajú. Istý čas žila v Delaware, potom v talianskej Egni, neskôr v olympijskom tréningovom centre v Colorade.
„Bol toho zapojený môj otec a aj nejakí ľudia zo zväzu,“ poznamenala.
Hovorievali jej, že je ako ovocný strom, ktorý zasadili, polievajú a starajú sa oň a ten musí na oplátku rozkvitnúť do niečoho prekrásneho.
„Túto analógiu som ako dieťa počula veľakrát. Nechcela som nikoho sklamať,“ vravela.
Liuová má štyroch súrodencov a rodina je pre ňu veľmi dôležitá, ale od štrnástich do šestnástich ich videla iba sporadicky.
Ako malé dieťa snívala o olympiáde, tak bola rozhodnutá vydržať do ZOH v Pekingu, ale potom chcela skončiť s krasokorčuľovaním nadobro.
Pred štyrmi rokmi obsadila na zimnej olympiáde šieste miesto, následne na majstrovstvách sveta v Montpellieri bola tretia.
„Na majstrovstvá sveta som išla už len preto, lebo tam bola moja kamarátka You Youngová z Južnej Kórey,“ prezradila.
V šestnástich skončila
Po svetovom šampionáte dala status na sociálne siete, že končí. „Čaute všetci, takže oznamujem, že končím s korčuľovaním. Začínala som, keď som mala päť rokov, čiže som už jedenásť rokov na ľade a bolo to šialených jedenásť rokov,“ napísala na Instagram.
Nikomu to vopred neoznámila. Status nekonzultovala s trénermi ani so svojím otcom.
„Vedela som, že by na mňa tlačili. Dala som to na sociálne siete a všetci sa to dozvedeli odtiaľ. A všetci začali panikáriť,“ opisovala.
Jej tréneri tušili, že má dosť, takže ich to až tak veľmi neprekvapilo. „Ako reagoval môj otec? Neviem, zabudla som. Zúril,“ vravela Liuová.
Po ukončení kariéry akoby začala žiť nový život. Spravila si vodičák, chodila von s kamarátkami, odišla na týždennú dovolenku s rodinou najlepšej kamarátky, trekovala v Nepále, naučila sa lyžovať a nastúpila na univerzitu.
„Keď som stála na lyžiach, bol to taký adrenalín, aký som necítila odvtedy, čo som skončila s korčuľovaním. Povedala som si, že toto by som chcela zažívať častejšie. Ale hory sú dosť ďaleko a zimný štadión bol oveľa bližšie,“ vysvetľovala.
Mala pri tom také traumatické spomienky, že dovtedy radšej vždy obchádzala celé okolie zimného štadióna.
„Vrátiť sa prvý raz na zimný štadión bolo strašidelné. Poprosila som najlepšiu kamarátku, aby šla so mnou. Bez nej by som to nedala,“ priznala Liuová.
Spočiatku chodila len raz za týždeň alebo dva týždne, čisto pre radosť popri škole. V lete však začala chodiť častejšie, lebo ju to bavilo.
VIDEO: Exhibičná jazda Alysy Liuovej na ZOH 2026
V Miláne bola autentická
Z jej návratu mal radosť aj otec. „Bola som naštvaná. Ako si to dovoľuje? Myslela som si, že si nezaslúži tešiť sa z môjho návratu, že by nemal tak prežívať moje korčuľovanie,“ vyhlásila Liuová v rozhovore pre Rolling Stone.
Hneď mala veľa kreatívnych nápadov a cítila, že sa veľmi zlepšila vo výraze a umeleckom predvedení. Získať späť trojité skoky trvalo trochu dlhšie, ale keď ustála trojitý lutz, zavolala bývalým trénerom.
Bolo to 21. februára 2024.
Na deň presne o dva roky neskôr jazdila na olympijskej exhibícii ako úradujúca majsterka sveta a čerstvá olympijská šampiónka.
Kľúčom k jej úspechu bolo, že konečne vo všetkom rozhodovala ona. Chcela ukázať svetu svoje jazdy, svoje umenie.
„Predtým som sa cítila trápne. Nechcela som, aby ľudia videli moje programy. Musela som jazdiť na hudbu, ktorú som si nevybrala, v šatách, v ktorých som sa cítila nekomfortne. Nebola som to ja,“ vysvetľovala.
Na ľade v Miláne pôsobila úplne inak. Bola autentická, svojská, nedávala si servítky pred ústa a zajazdila výborne.
„Ak by som nepadla na úplné dno, asi by som nedokázala ísť takto vysoko. Preto stále hovorievam, že by som nehovorila svojmu mladšiemu ja nič. Má si prejsť tým všetkým,“ vyhlásila.
V tomto rozhovore ešte tvrdila, že sa chce zúčastniť na majstrovstvách sveta v Prahe. Napokon sa však z nich odhlásila.
„Od môjho návratu z Milána sa udialo veľa vzrušujúcich vecí, na čo potrebujem trochu času. Budem všetkým fandiť z diaľky. Uvidíme sa v nasledujúcej sezóne,“ napísala na sociálne siete.
