KOŠICE. Olympiáda v Pjongčangu sa pre zjazdovú lyžiarku Barbaru Kantorovú dlho vyvíjala v očakávanom duchu.
Absolvovala všetky súťaže a nasávala čaro olympijskej dediny. Až prišiel tréning pred tímovom súťažou a škaredé zranenie.
Prvotné správy hovorili o roztrhnutom prednom i vnútornom bočnom väze v pravom kolene a nútenej, šesť až deväťmesačnej pauze.
Už miesto, kde sme vo štvrtoka Barbaru Kantorovú zastihli – na pôde Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach usilovne pracuje na zisku bakalárskeho titulu v odbore fyzioterapia – naznačovalo, že niečo nebude „kóšer“ s jej zranením, ktoré si vyžadovalo urýchlený presun z dejiska olympiády na Slovensko.
„Ďalšie vyšetrenia po príchode domov ukázali, že väzy nie sú roztrhnuté úplne. Mediálny väz je síce odtrhnutý, ale do troch týždňov by sa pri používaní ortézy mal zrásť sám. Predný krížny väz je len natrhnutý a tu tiež najbližšie tri týždne ukážu, čo ďalej. Či sa zregeneruje, alebo bude naozaj potrebná operácia. Možno sa jej nakoniec vyhnem,“ zvestovala nám Barbara s potešením v hlase.
Odborné vyšetrenia podstúpila v Čechách.
„Navštívila som lekára-špecialistu na kolená, ktorý v minulosti už vyvrátil aj horšie prvotné prognózy mojich zranení. Zatiaľ sa ani raz nemýlil, tak verím, že sa to potvrdí aj tentoraz,“ nádeja sa slovenská reprezentantka, ktorá sa na ZOH 2018 dostala na poslednú chvíľu.
Dva scenáre návratu
Pri chôdzi by v súčasnosti mali byť oporou Barbary Kantorovej barly, zatiaľ sa však navzájom veľmi neskamarátili.
„Základom je mať nohu v pokoji a zaťažovať ju len mierne. Barly som ako správny športovec hneď na druhý deň odložila,“ zasmiala sa.
S nadhľadom berie aj súčasné krívanie, keďže to mohlo byť aj oveľa horšie.
„Verím, že oba väzy správne prirastú. Potom by nasledovala rehabilitácia, aby som stuhnutú končatinu dostatočne rozhýbala,“ snaží sa myslieť pozitívne 25-ročná rodáčka z podtatranskej obce Batizovce.
K prognóze jej návratu na lyžiarske svahy Kantorová povedala.
„Ak sa o tri týždne dozviem pozitívne správy, malo by to byť vcelku hladké a letnú časť prípravy by som už mohla absolvovať. Ak však bude predsa potrebná operácia, potom by to bolo komplikovanejšie, lebo rekonvalescencia v takom prípade trvá minimálne pol roka. Verím však, že to nebude môj prípad.“