Kamenár chce ísť po ceste Petra Čecha

iciach. Pokojného a rozvážneho ako doteraz vždy.

Túžili ste hrať v Taliansku, ocitli ste sa vo Francúzsku. Ste spokojný?

„Áno, som spokojný. Potreboval som už zmenu, na Slovensku som dosiahol všetko, čo sa dalo, napredovať môžem iba v cudzine a v kvalitnej súťaži. Prestup je pre mňa aj novou motiváciou. Mojím veľkým vzorom je Petr Čech. Aj on začínal v malom francúzskom klube Stade Rennes a postupne prešiel do FC Chelsea. Ísť jeho cestou by nebolo zlé."

Boli ste na skúške v talianskej Sienne, záujem vraj mal Panathinaikos Atény, Blackburn či Everton z Liverpoolu. Čo rozhodlo pre Nantes?

„Môj manažér Dalibor Lacina vybral tím, v ktorom by som mal byť jednotkou. Možno v niektorom špičkovom by ma chceli, ale nebola by istota, že budem pravidelne chytať. Telefonoval som aj s mladším Alexandrom Vencelom, kedysi brankárom Le Havre a Štrasburgu, ktorého otec ma viedol v slovenskej dvadsaťjednotke. Povedal mi, že Nantes má skvelú históriu a ciele vrátiť sa medzi elitu. Prestup mi odporučil. Aj to naklonilo misky váh. Reči okolo Panathinaikosu či Evertonu boli skôr mediálne šumy. Reálny sa ukazoval Blackburn, istotou sa stalo Nantes."

Ako vás prijali v novom pôsobisku?

„Vzhľadom na to, ako som sa obával, že Francúzi sú neprístupní, to bolo skvelé. Viem niečo po anglicky, Francúzi vraj angličtinu neberú, sú odmeraní. To som počul, ale nesplnilo sa to. Prijali ma fajn."

Aká pestrá medzinárodná spoločnosť je v klube?

„Sú tu traja Chorváti, medzi nimi aj Ivan Klasnič. S nimi som najčastejšie v kontakte, porozumiem si, verím, že mi pomôžu. Hrá tu reprezentant Madagaskaru, Dánska a veľa hráčov tmavej pleti pôvodom z Afriky. Tí majú prevahu."

Kto je konkurenciou na brankársky post?

„Jeden gólman je z Kamerunu, je tu nádejný 18-ročný Francúz a dvaja domáci veteráni, 36-ročný Alonsi a 34-ročný Aportmis, ten je však momentálne zranený. Mňa označil nemecký tréner Gernot Rohr za jednotku."

Jednotkou ste nepochybne aj výškou.

„Medzi brankármi áno, ale stopéri sú vyšší."

V čom je rozdiel v tréningu brankárov vo Francúzsku a u nás?

„Na Slovensku máme kvalitných trénerov brankárov. Miroslav Mentel, ktorý ma viedol v Petržalke, je jeden z najlepších, s najlepšie prepracovanou metodikou. Francúzske trénigy sú viac zamerané na streľbu, neustále sa opakujúcu, je to všetko akoby rýchlejšie."

Koho by ste vo Francúzsku privítali?

(Smiech) „Už sa teším na priateľku Andreu, ktorá príde čoskoro za mnou. Ja by som mal ešte odskočiť na Slovensko vybaviť si formality. A pokiaľ ide o spoluhráčov, v Trnave som bol akoby dvojička s Ľubošom Hanzelom, s ktorým sme vyrastali odmalička. V Artmedii sme boli stále spolu s Jurajom Piroskom."

Pod akými menami si najčastejšie predstavíte francúzsky futbal?

„Hádam ako každému z mojej generácie aj mne príde ako prvý na um Zinedine Zidane a potom si osobitne cením majstrovstvo Thierry Henryho."

Zhovárate sa už so spoluhráčmi po francúzsky? Z reči ste mali najväčšie obavy.

„Učím sa postupne, doučuje ma jedna pani z Martina, ktorá vo Francúzsku žije. Viem sa už spýtať, o koľkej je tréning, kedy pôjdeme na obed a podobne. Všetko však potrebuje čas."

Ako sa dohovárate pri zápasoch so spoluhráčmi? Ako dirigujete obranu?

„Zatiaľ im viem povedať doprava a doľava pri usmerňovaní múru. Ale keď to začne horieť, ešte som stratený. Tu sa až tak veľmi nekombinuje, strieľa sa z každej pozície, treba byť v strehu, súboje, najmä výškové o loptu, sú tvrdšie ako na Slovensku. Lopta je pred vami častejšie. Obrancovia neváhajú poslať na brankára malú domov vo forme pomerne prudkej strely. Musím ju vedieť spracovať a rozohrať alebo odpáliť z voleja. Zluftovať znamená pohromu. Ale nevyberiete si, tak je to tu zvykom. Od brankára čakajú dobrú kopaciu techniku."

Kedysi ste hovorili, že dirigovať viete iba medzi vrstovníkmi, medzi staršími si netrúfnete. Čo teraz?

(Smiech) „Už som starší, môžem si trúfnuť, keby som vedel reč. Medzi mladými som dirigoval obranu. Ale keď u nás príde mladý za skúsenú obranu, má to ťažšie, lebo starí mazáci nepripustia, že urobili chybu a všetko sa zvezie na mladého v bráne. S tým som sa musel vyrovnať. V podstate brankár si získa rešpekt až rokmi."

Aké sú vaše najbližšie ciele?

„Všetko chce čas. Teraz chcem pravidelne chytať a pomôcť k postupu Nantes medzi elitu. Po dvoch­troch rokoch by som chcel prejsť do kvalitnejšieho tímu. Ako pätnásťročný som si vytýčil, že chcem byť na lavičke osemnástky, čo sa stalo, keď som mal šestnásť. Vtedy som si povedal, že by som sa chcel dostať do kádra dvadsaťjednotky, hral som zaň v osemnástich. V dvadsaťjednotke som si želal, aby som sa dostal na lavičku reprezentačného áčka, čo sa mi tiež podarilo ešte ako dvadsaťjedenročnému. Teraz by som si prial, aby som raz urobil taký skok z Francúzska ako Petr Čech."