Bratislava. Je osobnosť viacerých rozmerov a to aj v hokejovom ponímaní. Predsa ho však širšia verejnosť pozná najmä ako trénera, ktorý najprv slovenskú 20-ku priviedol k historickému bronzu na MS a následne národný tím k striebru a zlatu.
Po rokoch sa v lete vrátil ku kormidlu, hoci nezanechal ani funkcionársku prácu. Cez víkend sa vrátil z polročného kongresu IIHF, odkiaľ si priniesol viacero poznatkov. V rozhovore pre TASR prezradil aj informáciu, ktorá je v podstate polotajnou a súvisí aj s plánovaným vyvrcholením jeho dvojročného funkčného obdobia.
Nemci chcú prvý zápas MS 2010 odohrať na krytom futbalovom štadióne bundesligového klubu Schalke 04 v Gelsenkirchene. Keďže program šampionátu sa robí na základe rozdelenia do skupín a to sa zase vygeneruje z rebríčka MS 2009 vo Švajčiarsku, šancu byť priamym aktérom tohto zázraku má aj slovenský hokej. Renking IIHF sa totiž po MS v Kanade dosť hýbal a tak je možné, že na základe výsledkov budúcoročných majstrovstiev sa Nemci a Slováci po roku opäť stretnú v základnej skupine. Z Halifaxu im majú čo vracať...
Ján Filc TASR najprv odpovedal na otázku, aký najväčší rozdiel vníma medzi prvými mesiacmi vo funkcii štátneho trénera v roku 1999 a teraz:
"Nikdy nie je jednoduché prísť do pozície reprezentačného trénera. Prichádzam v období, keď asi všetci zaznamenali útlm vo výsledkoch, pričom ambície sú stále pomerne vysoké. Prišiel som v období leta, keď by sa mali tie veci začať hýbať, aby sa nás zima nespýtala, čo sme robili v tom lete. Myslím si, že prvé kroky sme zvládli celkom dobre a máme taký dobrý pocit, že táto časť práce nabrala určitý smer. Teraz ma čaká také čosi ako skauting, čo je vyhľadávanie poznatkov a informácií o hráčoch, ktorých by sme v národnom tíme radi v krátkom čase videli. Málo známa stránka tejto profesie je starostlivosť o všetky hokejové reprezentácie, počínajúc šestnástkou. Do úseku, ktorý podo mňa spadá, patrí kompletná metodika, edičná činnosť a vzdelávanie. Sú to veci, ktoré idú cezo mňa smerom k výkonnému výboru a naspäť zase úlohy, ktoré sa majú realizovať na rôznych úrovniach riadenia. Je to niečo, čo robím rád, celý život som sa v tejto oblasti pohyboval. Je to beh na dlhé trate a musíme si priznať, že sme za svetom zaostali najmä v oblasti, ktorá dominuje, teda v oblasti športovej prípravy."
Juniorský hokej je očividne Vašou srdcovkou. Azda vďaka úspechu na MS vo Winnipegu?
"Ja mám taký pocit, že som bytostne predurčený robiť s mládežou. Vždy ma táto práca bavila. Profesionálne som sa jej venoval naozaj výdatne a do ďalšieho života som si z tejto sféry priniesol veľa vecí, v ktorých sa cítim doma. Tá dvadsiatka bola akési vyvrcholenie mojej práce s mládežou. Že som sa stal trénerom najviac sledovanej reprezentácie, to je možno zhoda náhod. Je všeobecne známe, že som čakal aj na iné riešenia, ktoré by som bol viac uprednostnil, ale skončilo to napokon tak, že som sa podujal viesť národný tím dva roky."
Prečo len do roku ZOH, prečo nie aj na domácich MS 2011? Veď máte ako vysoký funkcionár SZĽH a člen komisie IIHF priamy vplyv na všetko okolo tohto historického podujatia.
"Dva roky, na ktoré som sa zazmluvnil, by nám mali dať odpoveď na veľa otázok. Napríklad, či budeme vedieť v tomto období pripraviť aspoň základ mužstva aj pre ďalšie obdobie. Pokiaľ sa nám to podarí urobiť, bude to fajn a potom už bude jedno, kto bude v tom pokračovať. Myslím si, že nemá zmysel sa zazmluvňovať na nejaké dlhé obdobie, najmä vtedy, keď nie je celkom jasný výsledok práce. Ono to môže robiť na obe strany problémy."
Žeby aj trochu opatrnosti po nevydarenej anabáze na Svetovom pohári 2004?
"Vystúpenie na Svetovom pohári patrilo do kategórie výnimočných vecí, aké sa nám stali napríklad aj v príprave na zimnú olympiádu dva roky predtým. Jednoducho máme príliš citliví našu úzku reprezentačnú základňu, na káder, ktorý dokáže konkurovať na takejto vysokej úrovni. Nám svedčia veci, ktoré súvisia s dlhodobým systémovým pokračovaním procesu. Je to rozdiel od iných vyspelých krajín, ktoré vedia v danom momente za podobných podmienok poskladať mužstvo vysokej výkonnosti, pretože majú niekoľkonásobne väčší potenciál na všetkých úrovniach."
ZOH sú prakticky jediným významným podujatím, na ktorom ste ako tréner neuspeli. Aj preto ich vnímate ako vrchol snaženia?
"Zimná olympiáda vo Vancouveri má významné miesto v hierarchii nasledujúceho obdobia. Nám pomaly odchádza silná hráčska generácia a my máme zhruba rok a pol na to, aby sme zistili, ako sa tá ďalšia vyvíja. Máme zopár hráčov naštartovaných správnym smerom a či dokážu nahradiť svojich predchodcov, to je práve otázka toho nasledujúceho obdobia. Ja dúfam, že aspoň čiastočne áno a možno že aj hráči, ktorí sú na prahu ukončenia kariéry ešte budú v situácii, že ich tá olympiáda bude vedieť motivovať."
Analýza neúspechu na MS v Kanade uviedla ako jednu z príčin nedostatok prípravných aprílových zápasov. Vyhovuje Vám nový program reprezentácie?
"Keď si zoberiete obdobie, počas ktorého som predtým viedol reprezentáciu, v závere prípravy sme hrali vždy minimálne šesť až osem zápasov. Som presvedčený o tom, že hráč, ktorý príde z ktorejkoľvek časti sveta na konci sezóny, je schopný podať svoj optimálny výkon, ale už nie je schopný a ochotný podriadiť sa nejakej dlhodobej športovej príprave. To znamená, že my musíme veľmi citlivo kombinovať tréningové zaťaženie s možnosťou prezentovať sa v zápase. Bohužiaľ, súperi sú poskladaní tak, ako sú, my musíme vychádzať z kalendára, ktorý majú ostatné federácie, ale budeme hrať na určitej úrovni s Českom, nakoniec nám vyšlo Švédsko, čo je dobrý zápas. Snažili sme sa do toho zakomponovať aj Rusov, ktorí sa k tomu postavili pozitívne, ale už boli dohody pouzatvárané. Už by sme mohli vymeniť iba Švédov za Rusov, čo by nedávalo zmysel. Teším sa na ten záver, lebo si myslím, že sa ukáže, ako sú rozložené sily."
Určite sa tešíte aj na začiatok. Váš tím hrá v Česku v rámci storočných osláv, je to súper, ktorého slovenská reprezentácia nedokázala počas vašej éry zdolať na žiadnom významnom podujatí.
"Ani mi to nenapadlo, že sme Čechov vtedy nejako významne nezdolali. Toto v každom prípade tiež nie je dôležitá akcia a Čechov sme zase v príprave zdolali. Toto bude skôr slávnostný galavečer pri príležitosti tohto okrúhleho výročia českého a česko-slovenského hokeja. Zrejme sa budú snažiť dať priestor svojim hviezdam, my však máme naše problémy a prídeme s tým mužstvom, ktoré nadväzne odchádza na Nemecký pohár. Čiže bude to taká naša omladina."
V súvislosti s nomináciami v prípravnom období je zaujímavý vznik Kontinentálnej hokejovej ligy. Z nej bude určite ľahšie stiahnuť hráčov ako Stümpela, Nagya či Radivojeviča aj v závere prípravy, čo v NHL nebolo jednoduché. Ako vnímate KHL?
"V každom prípade je pre európsky hokej dobré, že sa KHL naštartovala. Je to viac dôvodov, nebudem ich teraz rozoberať. Jedným z nich je aj pre nás výhodný moment - budeme mať hráčov, ktorých nebudeme snímať v rizikovej oblasti vypadnutia či nevypadnutia v nejakej zámorskej play off. Verím, že ich vôľa reprezentovať a takisto ich zdravie im dovolí na konci sezóny urobiť si tú reprezentačnú nadstavbu. Táto skupina hráčov je pomerne široká a silná, napríklad dvojica Ivan Baranka, Štefan Ružička. Dlhodobo osvedčení reprezentanti ako Jožko Stümpel, Peter Podhradský, Braňo Mezei a ďalší. To sú chalani, ktorí majú veľa za sebou a tam uvidíme, aký bude priebeh záveru sezóny a podľa toho budeme reagovať.
Ďalšou novinkou sezóny je Liga majstrov. Môže byť podľa Vás v intenciách svojho odvetvia paralelou úspešnosti staršej futbalovej sestry?
"Veľkým hokejovým problémom v Európe sú termíny. Národné ligy sú veľmi silné, majú postavenú ekonomiku na počte zápasov, ktoré mužstvo odohrá v domácom prostredí, kde sa to rádovo násobí zhruba siedmimi až desiatimi tisícmi ľudí, ktorí na jednotlivé kolá prichádzajú. Aj preto sa ťažko týchto termínov vzdávajú v prospech akéhokoľvek výberu. Vidím dosť veľké ohrozenie cieľov, ktoré táto Liga majstrov prináša. Ďalší problém vidím vo financovaní projektu, lebo je to pomerne drahá súťaž.
Takže skepsa s mementom krachu európskej hokejovej ligy? Tá sa rozvíjala sympaticky a napríklad na Slovane boli naozaj hokejové zážitky v podobe zápasov so Spartou, či švédskou Luleou?
"Ja sa obávam, že to nenájde dostatočnú podporu. Aby to bola dôsledná súťaž, asi nestačia štyri zápasy v roku. Zrejme by to malo byť desať-dvanásť zápasov, no nechcem prorokovať, všetko potrebuje svoj časť. A tie zápasy bývalej EHL boli mnohé naozaj výborné, keby sa to realizovalo aj teraz, bol by to nový impulz pre európsky hokej. Uvidíme, čo sa udeje..."
Čo Vás v uplynulých dňoch zaujalo na polročnom kongrese IIHF v Montreaux?
"Je to skôr diskusné fórum, ktoré sa skladá z viacerých workshopov. Najmä ide o prezentácie najbližších šampionátov. Po Švajčiaroch vystúpili Nemci, ktorí prišli s fantastickou myšlienkou, ktorú chceli pôvodne udržať v tajnosti, čo sa samozrejme nedá. Chcú usporiadať na krytom futbalovom štadióne prvý zápas majstrovstiev sveta, čo by znamenalo obrovskú návštevnosť a niečo výnimočné. Technické podmienky, ktoré na to majú, sú fantastické. A tým pádom sa táto myšlienka stala reálnou. My sme sa s projektom našich MS príliš neprezentovali, v podstate sme sa ani nemali čím, pretože oficiálne fungovanie organizačného výboru odštartuje až začiatkom budúceho roka."