Slováci sú napriek neúspechom v posledných rokoch stále pobláznení. Ani nie tak do hokeja, ako skôr do majstrovstiev sveta v hokeji. Ako si to vysvetľujete?
"Je to fenomén, ktorý vznikol na Slovensku v čase, keď sa reprezentácia začala prebíjať cez céčko a béčko do elitnej kategórie majstrovstiev sveta. Keď potom prišlo úspešnejšie obdobie, národ sa na hokej upol. Zostalo to v srdciach ľudí. Každý rok sú fanúšikovia v očakávaní, že sa nášmu tímu opäť podarí začleniť do svetovej špičky. Je vynikajúce, že je hokej na Slovensku stále fenomén.
Verím, že politici na rôznych úrovniach už raz konečne pochopia, že je potrebné vytvárať na jeho rozvoj podmienky. Veľakrát sme my ľudia okolo hokeja aj fanúšikmi obviňovaní, že nerobíme dosť preto, aby sme vrátili na Slovensko kvalitu. Do veľkej miery to však nie je záležitosť iba hokeja, ale celej spoločnosti.
Hokej sa nedá hrať bez ľadových plôch, výstroja, objemu tréningu, kvalitne pripravených trénerov. To všetko so sebou prináša nároky na financie, organizačné štruktúry. Strávil som teraz dva mesiace v Kanade. Tie rozdiely sú priepastné."
Reprezentáciu ste naposledy viedli na zimnej olympiáde 2010 vo Vancouvri. Do akej miery sa odvtedy hokej zmenil?
"Veľmi. Nová generácia hráčov vždy prináša ešte vyššiu rýchlosť a náročnosť. Je to dobré, hokej sa stáva zaujímavejším. Hráči už nie sú tak veľmi viazaní na svojich postoch, ako to bolo trebárs pred deviatimi rokmi. Obrancovia viac podporujú útok a útočníci si musia serióznejšie plniť defenzívne povinnosti.
Hokejista musí byť univerzálnejší a zaskočiť na každom poste plnohodnotne. Keď sa v minulosti objavil obranca v útoku, tak to bolo cítiť. Keď mal útočník brániť, tak mal problém pri korčuľovaní. To už dnes neplatí. Veľká časť hry sa dnes odohráva v súbojoch o puk pri mantineloch. Schopnosť a odolnosť hráčov vyjsť z týchto priestorov sa dnes vysoko hodnotí."
Niektorým fanúšikom sa počas hokejového zápasu zvyšuje tep aj tlak. Aký stres prežíva na striedačke hlavný tréner?
"Stresy sú skôr pred zápasom, keď ste v očakávaní. Nemal som rád zápasy vo večerných hodinách, lebo deň bol psychicky náročný. Tak ako z hráčov po príchode na ľad opadne psychická bariéra, podobne je to aj s tréneri. Na striedačke už nie je priestor na veľké nervy."
Niektorí futbaloví tréneri si zvykli pred zápasom dať na upokojenie tabletku či injekciu. Potrebovali ste niekedy niečo podobné?