So Slovanom vyhral trikrát titul a bol aj kapitánom. Majstrom Slovenska sa stal aj s Ružomberkom. Na konte má viac ako 400 štartov v najvyššej slovenskej súťaži.
Stredopoliar IGOR ŽOFČÁK v minulosti hrával aj za Spartu Praha. V súčasnosti pôsobí v Michalovciach.
Budúci rok oslávi štyridsiatku a trénuje skôr individuálne. "Už som viac podnikateľ a finančný poradca," priznáva najstarší hráč Fortuna ligy. Napriek tomu na jeseň odohral všetky zápasy, iba v jednom z nich nenastúpil v základnej zostave.
V piatok sa predohrávkou Michalovce - Sereď začína jarná časť najvyššej futbalovej súťaže.
Každé ráno vstávate o piatej hodine, čo nie je typické pre ligového futbalistu. Prečo?
Už som si zvykol, lebo fungujem už ako podnikateľ, čiže v inom režime. Takto mi to vyhovuje už dlhšie obdobie. Nemám klasickú pracovnú dobu. V pondelok si veci naplánujem, obvolám ľudí a dohodnem si stretnutia, podľa toho sa zariadim. Ak to nejde inak, trénujem individuálne. A bežný deň? Ráno sa zobudím, pocvičím si, zabehám si, pozriem do diára, čo mám vyriešiť.
Ste skôr finančný poradca, alebo profesionálny futbalista?
Finančný poradca, platí to už asi tri roky. Už nie som profesionálny športovec. Baví ma to a napĺňa, takže som veľmi šťastný.
Ak vám robia v Michalovciach fyzické testy, nakoľko stíhate s mladšími?
Na fyzické testy chodím iba preto, aby mi skontrovali, či mám v poriadku srdce a či som zdravotne v poriadku. Ale aby som sa tam naháňal s mladými, to už asi nie.
Koľko zo zimnej prípravy ste absolvovali s tímom Michaloviec?
Veľmi málo tréningov, možno dokopy dva týždne som bol s tímom. Aj to som možno prehnal. Väčšinou sa už cez týždeň pripravujem individuálne, idem si zabehať. Posilňovať.
Budúci rok oslávite štyridsiatku. Nakoľko sa cítite?
Uberiem zhruba desať rokov, cítim sa tak na dvadsaťosem. Aj lekári tvrdia, že je všetko ok, že na 38 nevyzerám. Telo je už však predsa len opotrebované a človek to už niekedy cíti, keď ráno vstáva. Mal som v minulosti zlomenú nohu, tak ju cítim. Keď vstanem, nie je to nič príjemné. Zvykol som si. Nebudem plakať.
V najlepšej forme ste boli zhruba pred desiatimi rokmi, keď ste zo Slovanom vyhrali tri majstrovské tituly. Stále vyzeráte štíhlo. Koľko kilogramov ste odvtedy pribrali?
Zhruba štyri až päť kilogramov. Bruško je tiež v poriadku. S pribúdajúcim vekom skôr priberám na svalovej hmote (smiech). Tehličiek na bruchu už síce až tak veľa nie je, ale sem tam sa nejaká nájde.
Pamätáte si na svoj prvý ligový zápas?
Viem, že to bolo v drese Ružomberka na Pasienkoch proti Interu Bratislava, ktorý bol vtedy úradujúci majster. Polčas sme vyhrávali 3:0, nakoniec to skončilo 3:2, ale presný rok si nepamätám.
Odvtedy ubehlo dvadsať rokov. Zlepšil sa odvtedy život profesionálneho futbalistu?
Stále to záleží od toho, že v akom tíme hráte. V niektorých kluboch sa to zlepšilo, v iných nie. Ak by som to bral všeobecne, tak sa to zlepšilo.
Šéf Únie ligových klubov Ivan Kozák tvrdí, že futbalisti majú dnes oveľa väčšie istoty. Podľa zákona o športe im to zaručujú zamestnanecké zmluvy. Súhlasíte?