MICHALOVCE. Na trávniku vynikal bojovnosťou, dravosťou v osobných súbojoch aj veľkým prehľadom.
Žiadna lopta pre neho nebola stratená, po zápasoch pravidelne schádzal z ihriska trenírkami od blata.
O jeho štipľavých strelách sa mnohým brankárom sníva dodnes.
Reč je o bývalom výbornom futbalistovi Ľubomírovi Micákovi, ktorý svojím umením bavil divákov predovšetkým v 90. rokoch minulého storočia.
Chlapík s kamarátskou povahou sa nedávno dožil okrúhlej päťdesiatky.
„Rýchlo ten čas letí. Zdravíčko však stále poslúcha a verím, že bude aj naďalej. Nemám veľmi rád veľké oslavy, preto ešte ani žiadna nebola. Keď budeme celá rodina pokope, určite urobím nejaké posedenie,“ s úsmevom povedal oslávenec, ktorý sa v posledných rokoch vytratil z očí futbalovej verejnosti.
Kde sa dvaja bili, tretí vyhral
Michalovský rodák Ľubomír Micák (narodený 28. marca 1970) má za sebou bohatú kariéru.
Ako žiačik začínal v trebišovskom Slavoji, odkiaľ ako dorastenec odišiel do susedných Michaloviec, kde ho rýchlo vytiahol do prvého tímu už nebohý tréner Štefan Nadzam.
Prvý zápas za A-mužstvo Zemplína odohral na jeseň 1988 už pod vedením Fridricha Bliščáka v I. SNL na pôde ZŤS Košice a už o pár mesiacov, presne 8. apríla 1989, zaznamenal aj premiérový gól, keď v Šali pomohol mužstvu k remíze 2:2.
Vzápätí odišiel na ZVS do Karlovych Varov, aby sa po poldruha roku vrátil späť do materského klubu.
Už v mladom veku bol oporou treťoligových Michaloviec a jeho futbalové schopnosti neušli ani pozornému oku prvoligových trénerov.
Začiatkom roka 1996 prišiel prvý veľký prestup, keď zamieril do BSC JAS Bardejov. Nechýbalo však veľa a jeho kroky sa mohli uberať iným smerom.