BRATISLAVA. Na veľkom plátne sa odvíjal príbeh partie chlapov, ktorí zasvätili život horám. Vybrali sa tisíce kilometrov od domova s túžbou vyliezť na najvyššiu horu sveta.
Vo filme občas zafučalo tak, že to vyvolalo zimomriavky aj na telách divákov vo vyhriatej sále. V roku 1984 vyrazila zo Slovenska do Himalájí expedícia, ktorá niesla niesla nepálsky názov: Sagarmatha - Bohyňa nebies. Jej horolezecká časť si dala za cieľ výstup na Mt. Everest.
Popoludní 15. októbra nepálskeho času vyliezli dvaja československí horolezci - Jozef Psotka a Zoltán Demján, spolu s nepálskym šerpom Ang Ritom na vrchol Mt. Everestu.
Tento moment pripomína dnes zopár fotografií, keďže Demjánova kamera na vrchole po niekoľkých sekundách zamrzla.
Eufóriu z výstupu o niekoľko desiatok hodín neskôr vystriedal smútok nad smrťou kolegu a kamaráta. Jozef (Juzek) Psotka pri zostupe zahynul.
Demján sa nepoznal
Štyridsať rokov po expedícii sa viacero jej členov opäť stretlo v Slovenskom olympijskom športovom múzeu na otvorení výstavy Everest - tretí pól Zeme. Osem účastníkov výpravy už nie je medzi živými.
Televízny dokument, ktorý mapoval osudy výpravy a jej členov, má príznačný názov - Krutá výzva. Spolu s ďalšími horolezeckými artefaktami nielen z Everestu 1984 je tiež súčasťou výstavy.
"Videl som tie zábery po dlhých rokoch. Je pravda, že to mám doma, ale nikdy som si to nepustil. Sám seba som na nich nepoznal. Bol som prekvapený. Asi tým šokom po strate Juzeka som bol mimo.
Bolo vzácne vidieť autentické zábery. Hoci mnohé som sám nakrúcal. Je to podobné, ako herci nepozerajú svoje filmy, ani ja si nepremietam diáky z hôr a tento film som dávno nevidel," rozhovoril sa Zoltán Demján.
Výpravu na Everest dlho spájal predovšetkým so stratou blízkeho človeka. "Čas zmierňuje bolesť. Prešlo odvtedy štyridsať rokov, treba ísť ďalej," vraví.
Demján pritom v prvom výbere členov expedície na Everest nefiguroval. Na jar toho istého roka vystúpil na osemtisícovku Lhoce Šar, odkiaľ si priniesol omrzliny.
Čiapka Jozefa "Juzeka" Psotku medzi artefaktami výstavy Everest - tretí pól Zeme. (Autor: Andrej Galica)
"V tom čase sa nepovažovalo za vhodné, aby v jednom roku niekto išiel na dve osemtisícovky. Povedali mi: Ty nemáš nárok. Hoci výpravu organizoval náš oddiel JAMES Bratislava. Kele a Fiala, ktorí to dávali dokopy, však povedali, že Zolo nemá nárok.
Môj priateľ Emil Hasík, člen predsedníctva Telovýchovnej jednoty, ktorá to organizovala, zareagoval: Zolo je jeden z najvážnejších reprezentantov a vy tu váhate, či ho zobrať alebo nie? Spýtali ste sa ho, či sa na to cíti? A tak som sa zrazu dostal do tímu. Tri týždne pred odchodom mi povedali: Ideš."
Brali najlepšie, čo mali
Pri pohľade na vystavené artefakty sa v ňom vynáralo viacero spomienok.
"Keď to porovnám s tým, čo majú k dispozícii horolezci dnes, to je ako by ste si presadli zo starej embéčky do Octavie, na ktorej som sa sem doviezol. Ale v tom čase sme brali na Everest asi to najlepšie, špičkovú výbavu.
Ivan Fiala mal kontakty v Salewe, čo bol špičkový výrobca horolezeckej výbavy. Odtiaľ sme tiež mali nejaké veci. Napríklad pyramídové stany. Volali sa Everest, ktoré sme mali v dvojke a práve pred výstupom sme v nich čakali vo víchrici.
Ten stan bol veľký a priestranný, ale bol dizajnovo nešťastný, pretože nám ho odtrhlo. Jeden z americkej výpravy ho nemal dobre ukotvený a víchor ho bral s celým stanom. Našťastie ho nedofúkol do trhliny. Mali sme tiež útočný stan, model Messner. Ten sme mali iba jeden bol špičkový," vysvetlil 69-ročný Demján.
Fotogaléria: Slovenská výprava na Everest 1984
Z pôvodného výstroja, ktorý mal pred štyridsiatimi rokmi mu veľa nezostalo.
"Bundu, v ktorej som bol na vrchole, už nemám. Túto vystavenú som dostal od švajčiarskeho horského vodcu, ktorému som na Pamíre zachránil život, tak mi ju daroval. My sme si to vtedy až tak nevážili. Nebrali sme to, že to má hodnotu. Na ďalšej expedícii som to v Káthmandú vymenil za niečo iné," dodá.
Dokument ako čierna diera
Režisérom dokumentu Krutá výzva, ktorý je súčasťou cyklu Veľké himalájske dobrodružstvo, bol Miloslav Končok. O svojej účasti na expedícii sa dozvedel v novembri 1983.
"Mal som 38 rokov a už som vtedy dlhšie aktívne nešportoval. Tak som začal tvrdo makať. Behal som, cvičil som, až do augusta 1984, keď sme odišli. Vôbec som netušil, čo so mnou spraví vysoká nadmorská výška. To nevie nikto.
Spomeniem prípad herca Bořka Navrátila, ktorý hral vo filme Janka Piroha z roku 1987 o výprave Everest. Prišiel do Himalájí, kde sa nakrúcalo a dostal pľúcnu embóliu. Okamžite ho museli zachraňovať," hovorí Končok.
Krutú výzvu dotvára podmanivý komentár Štefana Kvietika a hudba gréckeho inštrumentalistu Vangelisa.
"Dostal som takpovediac zábery z asi šiestich rúk. Nakrúcal ich Launer, Demján, Jožko Just, Oršula, Matis a ja. Poskladať to a dať tomu hlavu a pätu nebolo jednoduché. Je to autentická dráma toho výstupu. Ja to volám čierna diera, cez ktorú sa divák vráti v čase štyridsať rokov dozadu," dodáva Miloslav Končok.