Načo slanina? pýtal sa Just. Potom ju sám pod vrcholom jedol, spomína člen výpravy na Everest

Bol súčasťou zlatého obdobia slovenského himalájizmu. Liezol s Jozefom Psotkom a Zoltána Demjána sám v horách viedol. Bývalý šéf JAMES-u bol aj členom prvej slovenskej výpravy na Mt. Everest v roku 1984.

MARIÁN ŠAJNOHA opisuje, za akých okolností sa odohrával výstup na najvyššiu horu planéty a ako vnímali úmrtie Psotku.

„Výprava nebola úspešná preto, že tam zomrel človek. Keď sa niečo také stane, o akom úspechu chcete rozprávať. Vyliezli sme, ale neoslavujme. Zostal nám tam kamarát,“ vraví. 

Poznali ste Jozefa Psotku. Aký bol horolezec? 

Bol vzor pre udržiavanie kondície. Často behával, v zime lyžoval, Stále sa udržiaval v dobrom fyzickom stave. Lezenie mal od pánaboha. Sledovať ho na skalách bolo úžasné. Mal ohromný talent. V päťdesiatke vyjsť Everest bez kyslíka, to bola veľká vec. Okrem toho bol ochotný. Na výpravách usilovne pracoval, vynášal materiál. Keď sa na Makalu zrútil Honzo Kounický, bol stále pri ňom a staral sa oňho. Nejde mi do hlavy, ako to v takej výške zvládol desať dní. Akoby bol z inej planéty.

Viackrát mal na veľkých expedíciách smolu. Buď sa od zámeru liezť upustilo, alebo na poslednú chvíľu z tímu vypadol. Ako to vnímal?

Bral to normálne. Žiadne bolestníctvo. Na Nanga Parbate vystúpil na predvrchol (7910 m). Na Kančendžonge, kde dosiahol vrchol spolu so Záhoranským, boli obaja za hranicou únosného. Vtedy sa z posledných síl dostali do stanu.

Nik jeho účasť na Evereste nespochybňoval? 

Nie. Pracoval so všetkými rovnako. Žiadne čičíkanie alebo úľavy. Všetci sme pomáhali, vynášali a ťahali laná.

Kým Psotka patrik k najskúsenejším, Demján skôr k mladším horolezcom. Aký bol on? 

Klobúk dole pred ním. Spomínam si, ako som ho v Tatrách zobral na prvý bivak v severnej stene Kežmarskej kopy. Sledoval som ho, ako lezie a prežíval som to s ním. Celý deň som si vtedy hovoril: Aký učeň? Veď to je už majster. Aj som mu potom povedal, že už je pripravený a musí hľadať iných. Liezol ťažké cesty. 

Čo bolo vašou úlohou na výprave v 1984 na Everest? 

Prišiel za mnou Ivan Fiala, pretože potrebovali na začiatku zafixovať trasu cez ľadopád Khumbu. Dohodli sa s holandskou výpravou, že to spravíme my. Fiala stavil na mňa. Vedel, že som schopný urobiť čokoľvek, čo by nikto iný nechcel. Ale keď sme prišli, cesta cez ľadopád už bola hotová a ja som sa tým pádom stal riadnym členom partie.

Čo ste potom mali na starosti? 

Fero Kele mal pripravený zoznam, čo má byť v každom tábore. Mňa poveril, že mám na starosti, aby všetko bolo pripravené. Tak som to chystal a dve vynášky som robil aj ja. Pamätám si, ako som balil potraviny pre posledný tábor a odrezal som tenký kus slaniny. Videl to Jožo Just. Chytil sa za hlavu a hovorí: „Čo blázniš, kto bude v takej výške jesť slaninu?“ Tábor bol vo výške 8500 metrov. Viete kto ju potom jedol? On. Keď sa vrátil, hovorí mi: „Prepáč. Keď som tam bol, myslel som, že sa zbláznim. Takto mi tiekli sliny.“ (smiech) 

Ako ste vnímali kontroverzného Pavla Pochylého? 

Už v Káthmandú nám oznámil, že chce vyliezť sólo Boningtona, pretože je jediný alpinista a my sme len sráči. Ale František Kele, mu podal do rúk pas, letenku a sto dolárov, že sa môže vrátiť domov. Zamrzol.

V tichosti potom pokračoval ďalej. Akoby sa nič nestalo. O tom, že bral anabolické steroidy, nám nepovedal. Ale v základnom tábore mal so sebou debnu, v ktorej tieto prípravky mal. Potajomky sa potom s kameramanom Milanom Matisom vybrali hore. Vyšli do druhého tábora, ale mali problémy a od únavy nevládali. Nezvládali vysokú nadmorskú výšku a iba ležali. Dolu sme im museli pomáhať. Toto zopakoval znova, keď vyšiel do štvrtého tábora. Keď sme ho dostali dole, bola veľká porada, na ktorej ho oficiálne vylúčili z výpravy.

Dnes sa kladie dôraz na predpoveď počasia a čaká sa na okno ustáleného počasia. Sledovali ste aj vtedy predpovede? 

Nepálčania mali veľkú vysielačku a ako členovia ministerstva vnútra každý večer dostávali predpoveď na ďalší deň. Mali dobré informácie, ale počasie vtedy nebolo také rozhodujúce. Keď sme postavili tábory a rozmiestnili sme zásoby, vyrazil prvý tím - Just a Ang Phurba. Im to nevyšlo pre počasie. Potom šla druhá dvojica – Neumann, Záhoranský. Oni sa tiež otočili, tak šiel tretí tím: Psotka s Demjánom a Ang Ritom. 

Im sa podarilo vyjsť na vrchol. Prečo sa pri zostupe rozdelili? 

Viete prečo šiel Demján ako prvý?