KOŠICE. Dlhé roky, ešte keď v Košiciach stál starý zimný štadión s prívlastkom stodola, akoby patril do jeho inventáru.
Stretnúť ho tam sa dalo od rána do neskorého večera. Vždy len v teplákoch a bunde, pripraveného obuť si korčule a vbehnúť na ľadovú plochu.
Jeho úloha bola naučiť tých najmladších základy hokejovej abecedy.
Ivan Labanský nemal za sebou úspešnú hráčsku kariéru ako mnohí jeho kolegovia, ktorí začali s trénerskou prácou medzi deťmi.
Hokej hrával ešte na otvorených klziskách. V drese košickej Lokomotívy to dotiahol iba do krajských majstrovstiev.
S košickými dorastencami vyhral dva tituly
S Lokomotívou prešiel ešte do novovzniknutej Dukly Košice, ale ihneď po skončení hráčskej činnosti v roku 1964 začal pracovať pri mládežníckych družstvách.
Postupne prešiel všetkými vekovými kategóriami – od prípravky až po starších dorastencov. Tí sa pod vedením Labanského päťkrát prebojovali do federálneho finále.
Na Slovensku v kategórii mladších i starších dorastencov získali jeho zverenci po dva majstrovské tituly.
Prešovský rodák to ako tréner dotiahol až do reprezentácie. Ako asistent prešiel výbermi Československa od 16 do 18 rokov a na vrcholných podujatiach viedol v rokoch 1990 až 1996 slovenský tím do 18 rokov .
Získal viacero ocenení
Niektorí jeho zverenci to do dotiahli až k medailám zo svetových seniorských šampionátov.
V roku 1995 v Senici na ME hokejistov do 18 rokov spolu s Petrom Bohunickým formovali takých hráčov ako Országh, Handzuš, Lintner, Rastislav Pavlikovský, Somík, Vaic, Döme, Podkonický, Ďurčo, Cisár či Barto.
Slovenský zväz ľadového hokeja mu v roku 2009 udelil Zlatý odznak za prínos hokeju.
Za dlhodobú prácu a prínos pre rozvoj olympijského a športového hnutia ho ocenil aj Slovenský olympijský a športový výbor Bronzovým odznakom.
Za prácu pre košický hokej mu udelili aj plaketu primátora Košíc.
Ivan Labanský zomrel vo veku nedožitých 79 rokov.