„Toho chlapca som už niekde videl," napísal v auguste 2025 na Facebook český hokejový tréner Jaromír Pytlík.
V mestečku Telč, ktoré leží medzi Brnom a Českými Budějovicami, má akadémiu. Už 20 rokov sa venuje zlepšovaniu hokejových zručností. Jeho rukami prešli hokejisti ako Martin Nečas, Filip Zadina či Pavel Zacha.
V statuse z minulého roka ale spomínal iného hráča.
„Písal sa rok 2022. Sledoval som turnaj CHS a zrazu v inom tíme vidím vlasatého chalana. Vstup do pásma, kľučka na os, razantná strela, brankár vyrazil. O chvíľu znova zazvonila tyčka. Preblesklo mi hlavou: toho chcem. Cestou do kabíny ma zastaví kamarát a hovorí: ‚Svietia ti oči, ty si niekoho našiel, čo?‘ Povedal som: ‚Asi áno…‘“ pokračoval Pytlík.
Očami hokejového trénera sledoval vysokého mladíka zo Slovenska, ktorý nemotorne korčuľoval a pomaly striedal.
„Idem za manažérom tímu, s ktorým sa poznám dlhé roky. Je prekvapený, spomenie hráčov, ktorí sú momentálne lepší a je to na nich aj vidieť. Viem to, ale neviem prečo, aj tak idem iným smerom a dohodnem si stretnutie s rodičmi," píše ďalej český tréner.
Chlapca s mamou prehovoril, aby sa pridal do jeho akadémie, kde by hral najnižšiu súťaž s mladšími spoluhráčmi.
Nasledovalo pol roka intenzívneho tréningu. Z akadémie vyšiel šikovný útočník, ktorý dostal ponuky z mnohých českých klubov.
„Pán tréner, môj sen je hrať za Kometu Brno," vyhlásil mladík. Pytlík okamžite zavolal do klubu a pomohol mu vybaviť nový angažmán.
O dva roky neskôr chlapec zo statusu nastupuje na premiérový zápas českej extraligy v drese Komety Brno, o tri dni hrá znova.
Volá sa Tomáš Selič. V pondelok sa vo veku 16 rokov, 10 mesiacov a 1 deň stal najmladším Slovákom, ktorý kedy hral play-off českej najvyššej súťaže.
V stretnutí proti Českým Budějoviciam prekonal zápis Richarda Pánika (18 rokov a 15 dní). Dnes už 35-ročný útočník hral play-off za Třinec v roku 2009, o dva mesiace skôr, ako sa Selič narodil.
Meria takmer ako Chára
„Nastúpiť v šestnástich za áčko v českej extralige je veľká vec. Určite na to budem ešte dlho spomínať," hovorí Selič v rozhovore pre Sportnet.
Narodil sa v Bratislave, ale odmalička žije v dedinke Zohor na sever od hlavného mesta, kúsok od rakúskych hraníc.
Ako chlapec hrával hokejbal, no povinné tréningy na ľade počas zimy sa mu páčili viac. Tréner mu odporučil, aby vyskúšal hokej. „Začalo ma to veľmi baviť a vydržal som," spomína.
Trénoval v známom bratislavskom klube HOBA. Od začiatku vedel, kde bude jeho miesto na ľade. „Bavilo ma strieľať góly, takže som chcel byť vždy útočník."
V cieli presadiť sa v ofenzíve mu nebránil ani fakt, že nad svojimi rovesníkmi vytŕčal. Možno nie až tak talentom ako výškou. Zdedil ju po rodičoch.
Teraz meria 191 centimetrov.
„Meter deväťdesiat nie je nič hrozné, Chára mal viac ako dva metre a bol skvelý hokejista. Hráči s mojou výškou sú podľa mňa v modernom hokeji žiadaní, takže to považujem za výhodu," konštatuje Selič.
Centimetre mu vždy pomáhali v súbojoch či práci s hokejkou. Rovnako ako Zdenovi Chárovi, ktorý bol v novembri minulého roka uvedený do Hokejovej siene slávy v Toronte a v januári 2026 mu v Bostone vyvesili dres s číslom 33 pod strop arény TD Garden.
„Príbeh Zdena Cháru je fascinujúci. Dlhé roky hral v NHL, bol kapitán Bostonu. Je pre mňa inšpiráciou," hovorí mladý útočník napriek tomu, že z kariéry bývalého obrancu nemohol pre svoj vek vidieť veľa.
Prvá sezóna? Sto bodov
Keď ho pred tromi rokmi oslovil na spoluprácu tréner Pytlík, neváhal. Rozhodol program, ale tiež fakt, že všetko bude finančne zabezpečené.
„Obetoval som polovicu sezóny a šiel som hrať nižšiu súťaž. Počas toho obdobia som na sebe zapracoval. Každý deň som mal dvojfázové tréningy. Pán Pytlík mi veľmi pomohol s korčuľovaním," opisuje Selič.
Tvrdá práca sa vyplatila a ukázala to hneď prvá sezóna. Ako deviatak nastupoval v sezóne 2023/24 za žiacky tím Komety. V 42 zápasoch základnej časti nazbieral 100 bodov (35+65).
Selič vie, komu môže za vydarený ročník poďakovať: „Za to si zaslúži veľkú pochvalu aj pán tréner Pytlík. Polrok v Telči mi pomohol."
„Navyše som mal v útoku veľmi dobrých spoluhráčov - Michala Hartla a Riša Halaša. Rozumeli sme si a zbierali sme veľa bodov. Boli sme výborná trojka."
Mladíci v jednom útoku spolu nazbierali 292 bodov.
Aby Selič mohol hrať za Kometu, rodičia ho museli počas posledného roka na základnej škole každý deň voziť z obce Zohor do Brna a späť. Stojedenásť kilometrov, hodinu a pol autom.
„Bolo to veľmi náročné obdobie, aj pre mojich rodičov. Som však rád, že sme to zvládli," vraví 16-ročný hokejista.
Teraz býva v Brne v ubytovni so spoluhráčmi. Variť nemusí. Od klubu dostáva jedlo na každý deň dopredu.
Podmienky v českom klube si pochvaľuje. Od stravy až po vybavenie a tréningy. „Myslím si, že v Česku je to o úroveň vyššie ako na Slovensku," tvrdí.
Na prvý zápas prišli aj susedia
Hoci mal ponuky hrať aj za iné známe české kluby, vybral si Kometu Brno.
„Keď som bol malý, z českej extraligy som poznal málo klubov, no vždy som fandil Komete. Takže moja prvá myšlienka bola, že chcem ísť hrať do Brna. Keď som dostal dostal ponuku, neváhal som."
V organizácii vlaňajšieho víťaza českej Tipsport extraligy pôsobí tretiu sezónu. Prešiel kategóriou žiakov aj dorastu.
V aktuálnom ročníku dostal prvýkrát priestor aj v tíme do 20 rokov. V 45 zápasoch má bilanciu 50 bodov. Patrí medzi 10 najproduktívnejších hráčov juniorskej súťaže.
Aj vďaka tomu si na konci základnej časti dokázal vypýtať miestenku do seniorského tímu.
Minulý piatok ráno mu zavolal asistent trénera, že má prísť na míting a na rozkorčuľovanie. „Oznámil mi, že na 80 percent budem proti Olomoucu hrať," opisuje Selič životný okamih.
Keď chcel všetko stihnúť, musel poprosiť mamu, aby ho do Brna opäť zaviezla.
„Bolo to pre mňa prekvapenie. Vôbec som nečakal, že by som mohol dostať príležitosť v prvom tíme ešte v tejto sezóne. Veľmi ma to potešilo."
Na večerný duel skutočne nastúpil. Bol členom tretieho útoku s fínskym centrom Arttuom Ilomäkim a dobrým kamarátom Michalom Hartlom.
Rodičom a blízkej rodine vybavil lístky, aby jeho premiérové stretnutie mohli sledovať naživo. „Prišiel krstný otec aj susedia," dodáva.
Selič proti Olomoucu odohral 11 minút a 39 sekúnd, Kometa zvíťazila v poslednom zápase základnej časti 5:4. Selič jedenkrát vystrelil na bránku, no bol pri viacerých sľubných príležitostiach. Bodovať sa mu nepodarilo.
„Presadiť sa bolo náročné, ale dostal som dôveru od trénerov a tú som sa snažil vrátiť. Vôbec mi neprekáža, že to tam nepadlo," hodnotil.
O tri dni neskôr dostal šancu aj v play-off zápase proti Českých Budějoviciam (2:1).
Pred prvým zápasom bol nervózny, no veľmi mu pomohol slovenský spoluhráč Andrej Kollár. „Prišiel za mnou do šatne, podporil ma, aby som bol v pohode a hral svoju hru," priblížil mladý krídelník.
A čo prískočné do kabíny? „Mám zaplatiť 3-tisíc korún, čo nie je málo, takže to musím niekde zohnať (smiech)."
Slafkovský a Nečas
Keď si otvoríte profil Tomáša Seliča na špecializovanej stránke eliteprospects.com, do oči vám môže padnúť nápis v kolónke „typ hráča". Mladý Slovák tam má uvedené „playmaker", čo znamená tvorca hry.
„Radšej tvorím hru ako strieľam góly," vraví.
„Asistencie sú rovnako dôležité ako góly. Väčšina ľudí vidí iba tých, čo dávajú góly, ale niekedy je dôležitejšie prihrať na gól, ako ho streliť."
Prvý kariérny sen - zahrať si seniorský hokej za Kometu - si už splnil. Oveľa viac ich má ešte pred sebou. Ako každý mladý hokejista, aj Selič by chcel raz okúsiť NHL. Na draft, ktorý ho čaká o dva roky, ale nemyslí.
„Chcem sa raz dostať do NHL, udržať sa tam a ukázať, že na to mám. Určite by som si chcel zahrať aj za seniorskú reprezentáciu," vymenúva.
Pri otázke, kto je jeho hokejový vzor, neváha ani chvíľku. „Juraj Slafkovský a Martin Nečas," odpovedá.
Vybrať iba jedného si nechce, páčia sa mu obaja.
