Slováci mali byť iba predjedlo. Pred 25 rokmi získali senzačný bronz

Michal Košík, Ján Lašák, Zoltán Bátovský a Michal Hudec spievajú hymnu po triumfe nad Švédmi v zápase o bronz na MS do 20 rokov vo Winnipegu 1999. (Autor: TASR/AP)

Boris Vanya|5. jan 2024 o 07:00

Share Tweet 1

Takmer všetci sa uplatnili v profesionálnom hokeji.

BRATISLAVA. Pred odchodom na šampionát panovali obavy, aby Slováci nevypadli z elitnej kategórie. Vracali sa z neho s medailou. Vzrušujúce trojkráľové skoré ráno pokropilo slovenský hokej ako Zjavenie pána, napísal pred štvrťstoročím denník SME.

Na majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov v kanadskom Winnipegu a okolí v roku 1999 získala slovenská reprezentácia senzačný bronz. Pre slovenský hokej to bol prvý cenný kov v histórii, po ktorom prišli čoskoro ďalšie.

„Hrali sme v skupine smrti, médiá nás vopred odpisovali. Potom nás nazvali popoluškou. Prišli sme na hostinu, na ktorú nás nik nepozýval,“ vravel pred rokmi brankár Ján Lašák, jeden z hrdinov turnaja.

Filc a Žiška zložili súdržnú partiu

Budúca bronzová partia sa začala formovať v lete 1998 v prípravnom kempe v Považskej Bystrici. V novembri absolvoval tréner tímu Ján Filc misiu v Ontáriu a západnej Kanade, aby videl niektorých hokejistov v zámorí priamo v akcii.

„Až na mieste som zistil, že bez kreditnej karty si nedokážem prenajať auto. Našťastie mi pomohol profesor Montrealskej univerzity Janko Čomaj, roduverný Slovák, ktorý mi v rozpore s názorom manželky prenajal auto na svoju kreditku,“ vytiahol spomienku Filc.

Aj bez Mariána Hossu a Róberta Dömeho, ktorých na turnaj nepustili ich zamestnávatelia (Ottawa Senators resp. Pittsburgh Penguins) poskladali s už nebohým asistentom Dušanom Žiškom súdržnú partiu.

Prvý raz v nej prevládali hráči pôsobiaci v zámorí, no na rozdiel od extrémnych názorov z minulosti ich už nepovažovali za zradcov slovenského hokeja.

Indiáni na ľade

Pre niektorých hráčov boli zážitkom už prípravné zápasy proti výberu provincie Ontário či tímu kanadských vysokoškolákov.

„Pamätám si, ako sa v jednom z nich vrátil Martin Hujsa na striedačku bez vybitého zubu. Vravím mu, Hujer (Hujsova prezývka), dám ti na helmu košík.

Odmietol. A o chvíľu mu vyrazili ďalší zub,“ opisuje masér Jozef Hrtús, ktorý absolvoval v Kanade svoj prvý z mnohých mládežníckych šampionátov.

Slovensko na MS 20 v roku 1999

Brankári: Karol Križan, Ján Lašák, Rastislav Staňa.

Obrancovia: Martin Čakajík, Marek Priechodský, Tomáš Nádašdi, Juraj Slovák, Peter Smrek, Branislav Mezei, Peter Podhradský, Ladislav Harabín.

Útočníci: Ladislav Nagy, Michal Hudec, Zoltán Bátovský, Miroslav Zálešák, Martin Cibák, Ľubomír Pištek, Peter Sejna, Marián Gáborík, Martin Hujsa, Roman Maczoszek, Michal Košík, Martin Bartek.

Tréneri: Ján Filc (hlavný), Dušan Žiška (asistent). Vedúci výpravy: Miroslav Kimijan. Lekár: Dalimír Jančovič. Maséri: Jozef Hrtús a Jozef Guzej.

„Ten prípravný zápas bol asi najdlhší, aký som zažil. Hralo sa na malom štadióne, na striedačku sa ledva zmestilo desať hráčov a bola tam strašná zima. V prvej prestávke nabehli na ľad miestni Indiáni s bubnami a v druhej strieľali z lukov,“ dodal Hrtús.

Šok pre Kanadu: 0:0

Slováci sa predstavili v silnej A-skupine v konkurencii Česka, Kanady, USA a Fínska a nečakane ju vyhrali. Zdolali všetkých súperov s výnimkou Kanady, s ktorou uhrali bezgólovú remízu. V zápase žiarili obaja brankári - Robero Luongo a Ján Lašák.