S hokejom začínal ako sedemročný. Z rodnej Čadce dochádzal na tréningy vlakom do Žiliny. Denne mu cestovanie zabralo aj vyše dvoch hodín.
„Keď sa teraz spätne obzriem, hovorím si, že to stálo za to,“ vraví v rozhovore pre Sportnet útočník HK Nitra ADRIÁN HOLEŠINSKÝ.
Možnosť zahrať si na zimnej olympiáde v Pekingu vníma aj ako obrovskú príležitosť a šancu, ktorá sa už v živote nemusí zopakovať.
Zaujímavosťou je, že do Číny pôjde aj jeho priateľka Tereza Vanišová, ktorá je oporou českej hokejovej reprezentácie žien. Zoznámili sa počas štúdia na americkej univerzite v Maine. Ich vzťah trvá už štyri roky.
Narodili ste sa v Čadci, s hokejom ste začínali v Žiline. Ako si spomínate na vaše prvé kroky na ľade?
Nebolo to jednoduché. Viem, že som začínal trochu neskôr ako ostatní chlapci. Mal som asi sedem alebo osem rokov. Keďže v Čadci nebol štadión a rodičia chodili do práce, musel som od útleho detstva dochádzať vlakom na tréningy. Väčšinou sám. Veľkú časť detstva som teda trávil cestovaním. Vlak odchádzal každé ráno o 6:30, išiel som hodinu tam a potom hodinu naspäť.
Keď som odišiel neskôr na strednú školu býval som na internáte, takže som to mal o čosi bližšie. Na moje začiatky v Žiline mám veľmi pekné spomienky. Keď sa teraz spätne obzriem, hovorím si, že to stálo za to.
Dva roky ste hrali v mládežníckych kategóriách vo Švédsku a jednu sezónu ste strávili vo Fínsku. Čo vám dalo pôsobenie v severských krajinách z ľudskej aj športovej stránky?
Bola to veľká zmena. Odišiel som v šestnástich rokoch do cudzej krajiny. Pred tým som bol zvyknutý chodiť domov minimálne na víkend. Mama sa o mňa postarala, navarila a vyprala mi veci. Zrazu som na to bol úplne sám.
Bolo fajn, že tam so mnou bol aj ďalší hokejista zo Slovenska Róbert Lantoši. Postupne sme sa naučili variť a postarať sa o seba. Bolo to však o to náročnejšie, že som nevedel veľmi dobre hovoriť po anglicky. A tak som sa pretĺkal. Postupne sa to zlepšovalo. Švédsko je veľmi vyspelá krajina. Ich tréningové metódy sú na vysokej úrovni. Dalo mi to veľa aj ako hokejistovi.
Zažili ste s Róbertom Lantošim aj nejakú veselú príhodu?