Prípad Hudáček. Česi majú zásady, Slováci si väčšinou zalepia oči (komentár)

"Dávam bolševikovi rok, maximálne dva."

Jedna z najznámejších hlášok z filmu Pelíšky. Český filmový priemysel vie dlhodobo a s nadhľadom natočiť filmy, ktoré reflektujú odraz doby minulej. Poukazuje na ne s humorom, ale priamo. Rovnako konajú aj českí hokejoví funkcionári.  

Vzťah Česka (a samozrejme aj Slovenska) a Ruska sa objavuje azda na dennej báze v debatách v takmer každej domácnosti. Spája sa so všetkými spektrami. Politikou, kultúrou a umením, športom. 

Niektorí jedinci sú stále schopní vytiahnuť barličku, aby sa politika a šport nespájali. Iným je však jasné, že idú ruka v ruke.

V posledných dňoch rezonoval v česko-slovenskom éteri prípad Hudáček. Hokejový klub z Kladna najskôr angažoval brankára Júliusa Hudáčka, ktorý spojil svoju kariéru najmä s ruskou KHL. Ruské peniaze a kvalita ligy mu neprekážali ani po ruskej vojenskej invázii na susednú Ukrajinu. 

Bývalý reprezentačný brankár vymenil v Kontinentálnej lige viacero tímov, všade predvádzal aj svojou "Hudašou". Áno, robil len to, na čo sú pri jeho mene diváci zvyknutí. Uvedomil si však, že zabáva aj ľudí, ktorí sú zodpovední za systematické zabíjanie a ničenie domovov nevinných ľudí?