Tréner je ako nomád. Na Slovensku ho vymenia oveľa častejšie než u susedov či v NHL

BRATISLAVA. Hlavný tréner mužov extraligového tímu. V minulosti vážená funkcia v slovenskom hokeji je dnes symbol prchavosti a všeobecného nevďaku, ktorú si aktuálni tréneri častokrát so sebou nesú aj do ďalších klubov. 

V dávnejšej minulosti tréneri zažívali o čosi ľahšie časy. Navyše po rokoch pôsobenia na jednej stoličke sa vedeli natoľko vryť fanúšikom do pamäte, že aj dve, tri, či dokonca štyri dekády po ich pôsobení v kluboch, si ľudia celkom jasne dokážu vybaviť roky ich pôsobenia a dokonca aj hráčov, ktorí pod ich vedením hrali.

Ján Starší v Slovane, Jaroslav Walter v Trenčíne, alebo Ján Selvek v Košiciach sa stali trénerskými legendami. Tých trénerských mien, na ktoré sa tak ľahko nezabudne a ľudia si ich vážili, bolo nepochybne viac.

Časy ľahko zapamätateľných trénerov pominuli. Za posledných 15 rokov sa práca hokejového trénera skôr podobá na príbeh scestovaného nomáda, hľadajúceho oázu v púšti, v ktorej by sa aspoň na čas usadil, najedol, vytvoril drobné zásoby, aby opäť na cestách, tzn. bez práce dokázal určitý čas prežiť, dokiaľ nájde na chvíľu novú oázu. 

Extraligový tréner má životnosť na jednom mieste menšiu ako jeden kalendárny rok.

Len v Bratislave Peter Oremus a v Košiciach Dan Ceman sú jediní dvaja hlavní tréneri, ktorí zažili posledný zápas minulej sezóny v klube, v ktorom pôsobia na rovnakom poste.

Dvaja z dvanástich. Ak prirátame asistentov, ktorí sa stali hlavnými trénermi, tak sme na čísle päť. 

Od skončenia minulej sezóny sa zmenilo do dnešného dňa 16 trénerov. Najviac za poslední roky. To sa ešte sezóna ani neskončila. Ak spočítame trénerské zmeny v NHL (12) a v českej extralige (7) , tak sa dostaneme na takmer podobné číslo.

NHL má 32 tímov a v Česku je ich 14, o dva viac než u nás. Zmeny trénerov tak prichádzajú 3x častejšie, než v tom najvyspelejšom klubovom hokeji. Česká najvyššia súťaž sa za taký už považuje.  

VIDEO: Nový diel podcastu Hokejový BOSS

Tlak na dosahovanie okamžitých výsledkov znamená, že aj tí najkvalitnejší tréneri sa menia v extralige ako špinavé ponožky. Ruka v ruke s týmto faktom ide aj záujem trénerov sa prepracovať na dané pozície.

Mnoho bývalých úspešných hokejistov, ale aj veľa pracovitých mladých trénerov sa uspokojí a ostanú radšej pri deťoch v materskom klube, než by sa mali stať trénerskými kočovníkmi. Prípadne od hokeja odídu nadobro. Je to škoda. 

Jedným z výsledkov klubových politík je, že od MS v roku 2010 sme na najvýznamnejšom poste, hlavnom trénerovi slovenskej reprezentácie, mali jediného Slováka.

Dvojročná anabáza Zdena Cígera v rokoch 2016 a 2017 bola však skôr záchrana v tom čase osobnými animozitami zmietanom slovenskom hokeji.

Ostatní tréneri boli len cudzinci, Glen Hanlon (2x MS), Vladimír Vůjtek (4x MS, 1x ZOH) a aktuálne pôsobiaci Craig Ramsay (6x MS a 2x ZOH).  

Ešte smutnejšie je, ako postupne prevážil názor, že vo vlastných radoch ani nemáme slovenského trénera, ktorý by mal dôveru, ak by dostal šancu.

Jedine Vladimíra Országha pozitívne vníma verejnosť ako potenciálneho nástupcu Craiga Ramsayho na hlavného trénera reprezentácie. S inými trénermi sa už dopredu ani nepočíta.

Mimochodom, práve Banská Bystrica, v ktorej je aktuálne Országh hlavný tréner, je rekordér za posledné obdobie v menení trénerov. Od roku 2020, vymenili barani 10 hlavných trénerov. 

Zdá sa, že nedôvera k slovenským trénerom dosiahla vrchol a časy sa začínajú pomaly meniť. Ak nie k lepšiemu, tak aspoň udržateľnejšiemu. 

Na začiatku aktuálnej extraligovej sezóny bolo na striedačkách našich klubov 7 slovenských trénerov, dnes je ich aktuálne už 9 a väčšina z nich si vedie celkom dobre.

Netreba však zabúdať, že sa jedná o šport, v ktorom vždy bude niekto prvý a niekto zas posledný, jeden vyhrá a druhý zákonite prehrá. To však neznamená, že by po niekoľkých prehraných zápasoch mal byť hlavný tréner s horúcou hlavou odvolaný.  

Viac o trénerskom povolaní sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Hokejový BOSS.