Aj bez draftu si vyskúšal prípravu v klube NHL. V reprezentácii si plní ďalší sen

Zo štvorice nováčikov na hokejovom turnaji Nemecký pohár je najmladší útočník MATEJ KAŠLÍK.

• Program, výsledky a tabuľka - Slovensko na turnaji Nemecký pohár 2023

Účasť v reprezentácii je pre neho satisfakcia, keďže vlani mu komplikovalo kariéru zranenie ramena. V tejto sezóne odohral v drese Zvolena 15 zápasov s bilanciou 4 góly a 11 asistencií.

Dvadsaťjedenročný hokejista si slovenský dres obliekol v mladších kategóriách. Juniorskú kariéru ukončil na preloženom šampionáte dvadsiatok v lete 2022, kde bol najlepší slovenský strelec. Turnaj mal pre neho trpkú pachuť, pretože s výborným kolektívom nepostúpili do vyraďovacích bojov. 

„S odstupom času sme na to takmer zabudli, ale stále to bolí,“ vrátil sa k majstrovstvám sveta v rozhovore pre Sportnet. 

Na Nemeckom turnaji zažijete debut v seniorskom národnom drese. Ako a kde vás zastihla táto správa? 

Bol som doma a večeral som. Zazvonil mi telefón a volal mi pán tréner Peter Frühauf s tým, že som dostal pozvánku na Nemecký pohár. Bol som veľmi šťastný. Najskôr som zavolal rodičom a pochválil sa, že ma nominovali. 

Celá rodina sa z toho veľmi tešila, pretože majú veľkú zásluhu na tom, že som tam, kde som a dostal som sa i do reprezentácie. Od malička so mnou trávili čas na štadióne a pomáhali mi. 

Ako vás privítali v kabíne? 

Narýchlo som sa s niekoľkými hráčmi pozdravil, ale utekal som na mediálne povinnosti (úsmev). 

Poznáte sa? 

Väčšinu chalanov poznám z reprezentácie alebo z letného tréningu. 

O trénerovi Craigovi Ramsaym ste toho určite veľa počuli. Tešíte sa na to, že si vyskúšate, aké je to hrať od jeho taktovkou? 

Je to pre mňa výzva. Je to tréner svetovej špičky. Neviem presne, čo mám čakať, keďže som tu prvýkrát. Budem drieť najviac ako viem, na tréningoch i mimo ľadu. V zápasoch by som rád ukázal moje prednosti. Uvidíme, ako to dopadne. 

Snažím sa hrať rýchlo. Je to moja prednosť. Budem sa snažiť ukázať to aj na tomto turnaji. 

Slovensko ste reprezentovali doposiaľ na juniorskom šampionáte. Mali ste trpkú rozlúčku s touto kategóriou, keď ste na letnom turnaji nepostúpili do štvrťfinále. Koniec ste emotívne prežívali. Už ste to hodili za hlavu? 

S odstupom času sme na to takmer zabudli, ale stále to bolí. Respektíve viac bolelo. Taký je však hokej, už to nevrátime späť. Boli sme dobrá partia, ale bohužiaľ turnaj nedopadol dobre. Asi to tak malo byť. 

Čo pre vás znamená obliecť si slovenský dres? 

Veľa. Každého sen je zahrať si za mužskú reprezentáciu. Som rád, že sa mi to podarilo vo veku dvadsaťjeden rokov. Posnažím sa pracovať ako najlepšie viem a chcem sa ukázať v čo najlepšom svetle. 

Kto vás priviedol k hokeju? 

Môj najstarší brat hral hokej. Aj kvôli nemu som začal. Na prvý tréning som šiel so starými rodičmi. Nedostal som sa však na štadión, pretože som sa zľakol, že si budem musieť obliecť výstroj. Rozplakal som sa a utiekol. Mal som päť či šesť rokov. Pamätám si to veľmi dobre, vyrylo sa mi to do hlavy. 

Mama ma tam zobrala znovu. Ona bola na mňa prísnejšia a povedala mi, že neodídeme, pokiaľ nepôjdem na ľad. Potom sa mi to zapáčilo a ostal som pri hokeji. 

Vyrastali ste v Púchove, ale v mladom veku šestnásť rokov ste odišli do Švédska. Prečo ste sa rozhodli pre tento krok? 

Vedel som, že v približne pätnástich rokoch budem chcieť odísť z Púchova. Je to veľmi dobré mesto pre vývoj hráča, ale na posun vpred som musel ísť inam. Prišla príležitosť ísť do Švédska. Som rád, že som ju využil. Pomohlo to v mojej hokejovej kariére.