Písal sa rok 2022 a slovenská hokejová reprezentácia sa chystala na úvodný zápas olympijského turnaja v Pekingu. Deň pred ostrým štartom sa však všetko skomplikovalo.
Obranca MAREK ĎALOGA na tréningu cítil pichnutie, o chvíľu už vedel, že je zle. Trhlinka v triesle – nenápadné zranenie, ktoré mu však vzalo možnosť zasiahnuť čo i len do jedného zápasu.
„Bol som veľmi sklamaný, ale zároveň hrdý, že som tam mohol byť. To, čo chalani predviedli, bolo neskutočné,“ hovorí dnes s odstupom času.
O tri roky neskôr sa znova oblieka do národných farieb. Tentoraz na Vianočný Kaufland Cup, ktorý pre neho nie je len ďalším reprezentačným zrazom.
V 36 rokoch sa nenápadne, ale o to vytrvalejšie hlási o tretiu olympijskú miestenku svojej kariéry.
Hoci tvrdí, že žije zo dňa na deň, motiváciu netreba hľadať dlho – nedokončený príbeh z Pekingu v ňom stále niekde je.
A teraz má šancu napísať jeho pokračovanie.
Po dlhšom čase sa vraciate do reprezentácie. Ako ste to prežívali a v akej nálade ste prišli na zraz?
Nálada je veľmi dobrá. Úprimne, tešil som sa na to. Je to predsa len iné, keď človek môže byť znova v národnom drese. Uvidíme, čo príde, ale som rád, že tu môžem byť.
Prekvapilo vás, že tréneri s vami stále počítajú aj po tých rokoch a zdravotných problémoch?
Úplne nie. S trénermi som bol v kontakte už minulý rok, lenže vtedy ma zastavili zdravotné problémy. Teraz sa ozvali, zavolali ma a ja som prišiel. Som pripravený urobiť maximum.
Naposledy ste boli súčasťou výberu na olympiáde v Pekingu 2022. Zápas ste však pre zranenie neodohrali. Ako na ten turnaj spomínate?
Spomienky sú napriek všetkému dobré. Zo zranenia som bol veľmi sklamaný, ale zároveň som bol hrdý, že som mohol byť pri tom. To, čo chalani na tom turnaji dokázali, bolo niečo neskutočné.
Medaila vám napriek tomu zostala. Beriete ju ako istú formu zadosťučinenia, aj keď ste nemohli zasiahnuť do hry?
Človek nikdy nevie, čo sa stane. Jasné, bolo mi ľúto, že som nemohol pokračovať, ale mal som radosť z toho, čo tím dokázal. Byť toho súčasťou, hoci len z diaľky, bolo pre mňa veľmi cenné.
Ako vnímate svoju šancu zabojovať o ďalšiu olympiádu?
Úprimne? Ja to neriešim. Žijem zo dňa na deň. Chcem si tento kemp užiť a odovzdať, čo vo mne je. Čo bude, bude.
Človek nevie, čo bude zajtra. Takto som nastavený.
Prečo sa na to takto pozeráte? Je to tým, že viackrát ste sa v dôležitých momentoch zranili?
Ťažko povedať, neviem na to úplne odpovedať. Minulý rok som mal ísť na zraz dvakrát – raz ma nepustil klub, potom som bol chorý.
S trénermi sme riešili aj majstrovstvá sveta, ale mal som vážnejší problém - otras mozgu - musel som sa dať po sezóne dokopy.
Asi ma to naučilo brať veci tak, ako prídu. Tréneri nás poznajú, vedia, čo robíme na ľade. Ja som prišiel, makám a uvidí sa.
Napriek tomu ste pripravený zabojovať o miesto a ukázať sa v čo najlepšom svetle?
Jasné, preto som tu. Inak by som sem ani nechodil.
Ak by ste získali miestenku do Milána, bola by to pre vás už tretia olympiáda. V roku 2018 ste prvýkrát štartovali na olympiáde v Pjongčangu. Čo vám zostalo v pamäti z tohto turnaja?
Bol to zážitok na celý život. Hral som tam s výbornými hráčmi, zažil som veľký turnaj. A teraz je motivácia o to väčšia, keďže v prípade ďalšej olympiády by tam mali byť aj hráči z NHL. To vždy dodá turnaju iný rozmer.
Ak by sa vám podarilo dostať na ďalšiu olympiádu, brali by ste to ako pomyselný vrchol kariéry?
Určite by to bolo veľmi pekné. Ale ako hovorím, pre mňa je to ešte veľmi ďaleko. Nezaoberám sa tým. Všetko nechávam plynúť.
Prejdime ešte k sezóne v Brne. Kometa sa v základnej časti drží na popredných miestach a opäť sa radí medzi najväčších favoritov. Ako hodnotíte výkony mužstva?
Sezóna ide veľmi dobre. Minulý rok bol skvelý a ten aktuálny má rovnaký náboj. Tím zostal pokope, mužstvo šľape.
Dokonca si myslím, že sme ešte o kúsok lepší. Verím, že máme na to, aby sme obhájili titul.
Ste spokojný aj s osobnými výkonmi?
Áno, som.
Patríte medzi najskúsenejších hráčov Komety. Máte v kabíne aj líderskú či mentorskú úlohu?
V kabíne je nás viac skúsených. Sme tam ako doma, každý niečo povie, pomôže trénerovi, keď treba. Funguje to u nás prirodzene, kabína je silná a ide to akoby samo.
Je v kabíne cítiť veľký tlak od fanúšikov či klubu, aby Kometa išla aj v tejto sezóne opäť ďaleko?
Tlak je všade, ale najmä v kluboch, ktoré majú ambície. V Komete je tiež veľký. Ale to prostredie nie je pre každého: veľa hráčov si to vyskúšalo a nebolo to jednoduché.
Podľa mňa je tlak ešte väčší v Sparte alebo v Pardubiciach. My máme kvalitných hráčov a preto sme to minulý rok dokázali.
Spomenuli ste Spartu alebo Pardubice. Konkurencia v lige nespí, práve naopak. Kluby z horných priečok investujú a posilňujú. Ako vnímate boj o špicu extraligy?
Vidíme to na ľade. Pardubice, Sparta, ale aj napríklad Třinec získali dobrých hráčov. Ale aj my sme doplnili káder dobre, náš manažér to robí výborne. Má cit pre hráčov a vie, koho potiahnuť.
Ako sa vám darí udržiavať výkonnosť aj v pokročilejšom hokejovom veku? Prezraďte váš recept.
Je to jednoduché – tvrdá práca. Tá vás posúva ďalej. Nič iné v hokeji nefunguje.
Zmenila sa nejako vaša príprava pred zápasmi oproti obdobiu, keď ste boli mladší?
Nie, robím stále to, čo mi robí dobre. Nemám dôvod to meniť. Nezmenil som ani štýl hry, stále hrám rovnako.
Máte ešte nejaký osobný hokejový cieľ?
Uvidíme. Samozrejme, olympiáda by bola pekná, ale ako som povedal, nič neplánujem tak ďaleko. Idem deň po dni.
