Vrátiť sa do reprezentácie? To by bolo opovážlivé, tvrdí Handzuš

Slovenskí hokejisti najskôr v Česku zvíťazili 2:0, ale v odvete doma s rovnakým súperom prehrali 1:2. Ako hodnotíte oba zápasy?

„Hoci sme druhý zápas prehrali, paradoxne sme hrali lepšie ako v tom víťaznom. Najmä prvá tretina bola z našej strany kvalitná. Druhá časť nám ušla a súper výsledok otočil. Česi hrali výborne, v oboch zápasoch mali viac šancí, pri ktorých nás podržali brankári. Viac problémov sme mali v ofenzívnej tretine, kde sme nevedeli udržať puk a vytvoriť si viac šancí.“

Čo sa vám podarilo spolu s novým realizačným tímom za štyri dni prípravy?

„Mali sme dva tréningy a dva zápasy. Snažili sme sa hráčom načrtnúť nový systém. Najviac sme sa venovali defenzívnej činnosti v obrannom pásme. Hoci sme urobili chyby, padlo málo gólov a v obrane sme hrali relatívne dobre. Presilovky a oslabenia sme nenacvičovali, čo sa v ďalších turnajoch určite zmení.“

Ako hodnotíte spoluprácu s kanadským trénerom Craigom Ramsaym?

„Spolu s Ľubom Višňovským sme zvyknutí na koučovanie, ktoré nový tréner prináša. Hrali sme v ňom pätnásť rokov v zámorí, čiže to nebolo pre nás nič nové. Bolo to, naopak, veľmi jednoduché. Snažili sme sa hráčom čo najviac vysvetľovať, aby vedeli, čo od nich tréner žiada. Aj na ďalších prípravných zrazoch bude najdôležitejšie, aby trénera pochopili.“

Počas rozhovorov s trénerom Ramsaym ste sa často usmievali a bolo vidieť, že medzi vami funguje chémia. Ako ste si rozumeli?

„Je to pohodový chlapík, ktorý vie strašne veľa o hokeji. Za štyri dni sme sa o ňom dosť rozprávali. Bolo to zaujímavé. Je to naozaj dobrý a príjemný človek, s ktorým som si rozumel.“

Na striedačke ste spolu často diskutovali. O čom najviac?

„Veľakrát mi hovoril, aby som konkrétnemu hráčovi niečo odkázal. Tým, že som vedel, akým systémom chceme hrať, išiel som za hráčom aj sám, aby som mu vysvetlil, kde urobil chybu.“

Rozumeli slovenskí hráči kanadskému trénerovi alebo ste im museli veci prekladať?

„Polovica až trištvrte tímu trénerovi rozumela. Boli tam aj takí, čo nerozumeli vôbec a tým sme sa to snažili preložiť.“

Druhým asistentom trénera bol Ľubomír Višňovský. Ako zvládal svoju úlohu?

„Hlavný tréner mal na starosti striedanie útočníkov, Ľubo zase obrancov. Bol naozaj výborný. Je vidieť, že má s tým veľké skúsenosti. Keď som sa na to pozeral, mal by som s tým oveľa väčšie problémy.“

Stále ste sa nerozhodli, či budete pokračovať v bohatej hráčskej kariére. Aké to bolo stáť v obleku za hráčmi?

„Bola to zaujímavá skúsenosť, ktorá sa mi miestami páčila. Je to iné ako hrať, hoci človek toho nemôže veľa ovplyvniť. Nikdy som však po skončení kariéry neplánoval trénovať. Veci sa môžu meniť, ale veľmi tomu neverím.“

Bývalí hokejisti, z ktorých sa neskôr stanú tréneri, hovoria, že na striedačke sú to väčšie nervy ako na ľade. Súhlasíte?

„Zrejme áno, ale nie v takýchto zápasoch. Bol som celkom pokojný. Chceli sme nechať hrať všetkých chlapcov, aby ich tréner videl v rôznych situáciách, nech si urobí obraz. Aj preto niekedy štvrtá formácia hrala presilovku. Výsledok je v reprezentácii dôležitý, ale tentoraz to bolo o tom, aby hráči dostali férovú šancu. Nechceli sme ich po jednej či dvoch chybách posadiť na striedačku.“

Je reálne, že sa v národnom tíme ešte predstavíte ako hráč?

„Neviem, či na ľade, to by bolo povážlivé. Bral som to ako krátkodobú akciu, pri ktorej chcem reprezentácii vypomôcť. Teraz bude najdôležitejšie, aby našli druhého asistenta, ktorý bude obom trénerom pomáhať.“