Futbalový romantik a kráľ kľučiek je už v Sieni slávy

PREŠOV. Aká to symbolika. Sieň slávy prešovského športu napísala ôsmu kapitolu a práve v ôsmom ročníku do nej uviedli futbalistu Jozefa Bubenka, ktorý počas svojej aktívnej činnosti nosieval na drese číslo osem.

Bubenka do Siene slávy uviedli v rámci tradičnej ankety o najúspešnejších športovcov mesta Prešov.

Po hráčskej kariére v Tatrane sa živil trénerským chlebíkom na rôznych pôsobiskách.

Dnes šesťdesiatšesťročný Jozef Bubenko žije s rodinou v Bratislave.

Aj trénerskú kariéru už asi ukončil

„S najväčšou pravdepodobnosťou to vyzerá tak, že svoju trénerskú históriu som už ukončil. Iste, nikdy nehovor nikdy. Záujem o moju robotu by síce bol, no ísť trénovať len preto, aby som niekde pri futbale bol, nemá pre mňa význam ani zmysel. Ak už, musela by to byť ponuka, ktorá by ma vážne oslovila. Museli by za ňou byť ozaj pre futbal zapálení ľudia, ktorí by chceli s plnou vážnosťou niečo dokázať. Nuž a takí s konkrétnymi predstavami sa neozvali. Takže žijem si s rodinou svoj život a futbalové záležitosti neriešim. Samozrejme, o futbal ako taký sa stále zaujímam a občas aj na nejaký zápas na Slovensku zájdem,“ prezradil nám niečo zo svojho aktuálneho „civilného“ života J. Bubenko.

Pri takej príležitosti, akým bolo uvedenie do Siene slávy prešovského športu, „Bubo“ (ako bol a je stále familiárne prezývaný) zaspomínal i na svoje najkrajšie futbalové časy.

„Celú hráčsku kariéru, s výnimkou vojenčiny v banskobystrickej Dukle, som prežil v Tatrane Prešov. Tréner Milan Moravec v sezóne 1972/1973 dal dokopy skvelú futbalovú partiu, s ktorou sme v československej lige skončili na historickom druhom mieste, na to sa nedá zabudnúť. Okrem toho mám krásne spomienky aj na časy za trénera Štefana Jačianskeho, ktorý Tatran doviedol opäť do najvyššej súťaže.“

Nezabudne na Brazíliu a tri góly Adamca

Málokto ale vie, ako sa Bubenko do Tatrana Prešov dostal.