Z druhej ligy prešiel medzi amatérov. Bývalý majster s Trnavou je ozdobou piatej ligy

Je legendou Spartaka Myjava, s Trnavou získal pamätný titul po 45 rokoch.

ŠTEFAN PEKÁR (36) hral ešte v minulej sezóne za druholigové Pohronie, pred novým ročníkom sa však vrátil do rodnej Kanianky a stal sa ozdobou piatej ligy SZ.

V ankete Jedenástka jesene ste dostali až desať hlasov a zaslúžene ste sa zaradili medzi najlepších hráčov súťaže. Ako ste to vnímali?

Potešilo ma to. Aj chalanov z kabíny, ktorí mi to okamžite pripomenuli a musel som kúpiť basu piva (smiech). Vždy si pozriem, kto sa dostal do ideálnej zostavy, sledujem to. Svoju nomináciu by som však vymenil za vyššie postavenie v tabuľke.

Kanianka zimuje na deviatom mieste. Hovoríte, že to mohlo byť lepšie?

Jednoznačne. Začali sme dobre, ale s pribúdajúcimi kolami to bolo horšie a horšie. Nechcem sa vyhovárať na zranenia, ale v posledných zápasoch sme boli takmer bez náhradníka, čo nás stálo body.

Posledné štyri kolá sme nezvládli, čo sa prejavilo na našom postavení. Škoda, pretože sme mali na to, aby sme skončili do tretieho miesta.

Aké budú vaše ciele v jarnej časti sezóny?

Verím, že sa dáme zdravotne dokopy a pôjdeme v tabuľke vyššie. Siedmeho januára sme začali zimnú prípravu a budeme robiť všetko preto, aby sa nám to podarilo. Prísť medzi nás majú noví chlapci, takže uvidíme, či sa nám podarí aj posilniť.

Ešte v minulej sezóne ste hrali druhú ligu za Pohronie. Prečo ste prestúpili práve do piatoligovej Kanianky? Už ste nemali ponuky z vyšších súťaží?

Som rodák z Kanianky, tu som začínal s futbalom. Už dávno som povedal, že tu raz ukončím svoju kariéru, čo som teraz splnil.

V Pohroní som mal platnú zmluvu, ale nechcel som do Kanianky prísť neskoro. Rozhodol sa preto prijať športovo-pracovnú zmluvu pána majiteľa.

Ozvali sa mi aj ďalšie kluby, ale uvažoval som len nad Pohroním a Kaniankou.

S rodinou žijem v Kanianke, a tak som hrdý, že môj syn vidí svojho otca strieľať góly.

Aká je úroveň V. ligy SZ?

Samozrejme, že po rýchlostnej a silovej stránke to nie je ako v druhej lige. Aj tu však majú chalani svoju kvalitu. Máme GPS vesty a za zápas nabeháme približne dvanásť kilometrov, čo sú čísla aj pre druhú ligu. Ako však hovorím, rozdiel je v rýchlosti a šprintoch.

Piata liga však rozhodne nie je jednoduchá súťaž, ktorú by ste mohli hrať bez tréningu. Ako som hovoril, liga má svoju kvalitu a aj tu musíte na ihrisku odovzdať maximum.

Na jeseň ste strelili deväť gólov. Spokojnosť?

Viacero šancí som zahodil a niektoré mi brankári chytili. Číslo mohlo byť teda vyššie, no nemôžem povedať, že by som bol nespokojný.

Skôr ma mrzí deviate miesto, ktoré musíme na jar vylepšiť. Budeme sa pripravovať tak, aby sa nám to podarilo.

Dnes hráte na amatérskej úrovni, no vo futbale ste dosiahli množstvo úspechov. Pamätný je váš titul so Spartakom Trnava po 45 rokoch. Ako si naň s odstupom času spomínate? Vedia spoluhráči v Kanianke, že hrajú s bývalým majstrom Slovenska a víťazom Slovenského pohára?

Občas ma v kabíne podpichujú a radi si na to zaspomíname. Boli to krásne dva roky v Trnave, na ktoré nikdy nezabudnem.

Podarila sa nám veľká vec, čo sme veľkolepo oslávili. V meste sme oslavovali s tisíckami fanúšikov, na čo nikdy nezabudnem.

Človek hrá futbal, aby dosiahol tímových úspech. Som rád, že sa mi podarilo to, o čom som ako malý chlapec sníval a som za to nesmierne vďačný. Pretože mnohým hráčom sa to nepodarí.

Odmalička som veril, že sa budem živiť futbalom, čo sa mi podarilo.

Rád spomínam tiež na Baník Ostrava, ktorý sme naštartovali a dnes patrí medzi najlepšie kluby v Česku. V lige je etablovaný a pravidelne hrá európske súťaže, čo je skvelé.

Zabudnúť však nesmiem na Myjavu, kde som stretol fantastických ľudí a na klub a mesto mám krásne spomienky. Tam sa mi po individuálnej stránke darilo najlepšie.

Ste v kontakte s bývalými spoluhráčmi, s ktorými ste v roku 2018 získali majstrovský titul?

Vtedajší majiteľ Spartaka Vladimír Poór zorganizoval stretnutie hráčov a realizačného tímu po piatich rokoch. Bola to veľká slávnosť na vysokej úrovni. Na akcii sme si povedali, že sa musíme stretnúť aj po desiatich rokoch. Uvidíme, kto vtedy ešte bude hrať futbal (smiech).

S bývalými spoluhráčmi nie som denne v kontakte, ale občas si zavoláme, napíšeme.

Okrem Baníka Ostrava ste si zahrali v Mladej Boleslavy. Ako spomínate na toto angažmán?

Bolo to ešte na začiatku kariéry a bola to veľká skúška. V tíme som sa stretol s hráčmi ako Jan Bořil, český reprezentant a kapitán Slavie Praha či Jan Chramosta, strelecký rekordér najvyššej českej súťaže.

Bola to pre mňa veľká skúška, pretože som bol dlho od rodiny.

Neskôr som však kývol na ponuku FK Mesto Prievidza, kde som sa stretol s hráčmi ako Adrián Gula, Vladimír Helbich a bratrancami Juraj Pekár a Matúš Pekár. Bol to mix mladých a skúsených hráčov a rozhodne toto angažmán neľutujem.

V mladom veku som hral kvalitnú druhú ligu, čo mi dalo nesmierne veľa skúseností.

So Spartakom Myjava ste skončili na treťom mieste a zahrali ste si v Európskej lige, čo bol pre malý klub obrovský úspech.

V Myjave sa cítim ako doma a vždy sa tam rád vraciam. Keby to bolo bližšie, hral by som tam.

Byť tretím najlepším na Slovensku bol veľký úspech, dnes si to neviem predstaviť. Hrali sme však fakt dobre a robili sme problémy najlepším mužstvám na Slovensku.

Ľudia si to vážili a dodnes na to radi spomínajú.

V Európskej lige sme narazili na tím Admira Wacker Mödling, vonku sme remizovali a doma sme nešťastne prehrali 2:3. Vypadnutie nás mrzelo, no napriek tomu na tieto zápasy nikdy nezabudnem.

Vždy to môže byť aj lepšie, ale som rád za to, čo som dotiahol. Ako som vravel, nie každému sa to podarí, čo si nesmierne vážim.

Tabuľka V. ligy SZ