BRATISLAVA. O Stanislavovi Bombovi sme na Futbalnete písali už pred dvoma rokmi. Vtedy 40-ročný stredopoliar mal za osem rokov na konte 145 zápasov bez toho, aby v ktoromkoľvek z nich vynechal čo len minútu.
Na ihrisku strávil viac ako 13 050 minút (teda vyše 217 hodín). Stano bol už vtedy s veľkou pravdepodobnosťou slovenským rekordérom.
Tým sa však jeho príbeh neskončil. Rok sa s rokom zišiel a 18. októbra 2025 oslávil Stano Bomba desať rokov, odkedy nechýbal na ihrisku ani minútku.
Prvé štyri zápasy odohral za Šibu, ostatné už v drese svojho Nižného Tvarožca – účastníka 7. ligy ObFZ Bardejov. Ak sa pozrieme na štatistiky, ide o neuveriteľných 187 zápasov, teda 16 830 odohraných minút. Úspešný bol aj strelecky. Gólov dal 92.
Stanislav Bomba je v Nižnom Tvarožci dušou mužstva – lídrom na ihrisku aj v kabíne, hráčom i trénerom v jednej osobe. Dnes by si už fanúšikovia len ťažko vedeli predstaviť, že by nefiguroval v základnej zostave.
V minulom ligovom ročníku priviedol svoje mužstvo k postupu z najnižšej okresnej súťaže aj k prestížnemu víťazstvu v okresnom „Superpohári“, kde sa stretávajú víťazi siedmej a ôsmej ligy.
O svojej futbalovej kariére 42-ročný stredopoliar hovorí:
„S futbalom som začínal v predprípravke a hneď potom som prešiel do Partizána. Tam som ostal až do osemnástky – prešiel som všetkými kategóriami.
V Bardejovskej Novej Vsi som si zahral aj tretiu ligu dospelých. Nasledovali Gaboltov, Šiba a napokon Tvarožec. Tam som už desiaty rok.“
Stano Bomba síce nepatrí medzi najstarších hráčov okresnej súťaže, no v počte odohraných rokov sa s ním môže merať len málokto.
Príčinu svojej futbalovej dlhovekosti vidí takto:
„Futbal budem hrávať, dokedy kolená a zdravie dovolia. Hrávam už od šiestich rokov – behám, trénujem, chodím na zápasy. Beriem to ako súčasť každodenného života. K mojej futbalovej dlhovekosti mi pomohli aj moji kamaráti.
Predovšetkým Majko Kurty – kapitán reprezentácie SR na ME U17, držiteľ bronzovej medaily z ME, kapitán SR na MS v Saudskej Arábii. Prvú ligu hrával v Ružomberku a Banskej Bystrici.
Ďakujem za každý deň, čo som ho poznal, mohol s ním hrávať, trénovať aj sedieť v škole v jednej lavici. Rovnako Robo Sališ . Ten mi dal prácu a veľmi mi pomohol. Dlho sme spolu hrávali a dodnes sme priatelia.“
Samozrejme, bez pochopenia v rodine by to nešlo. Byť každý víkend mimo domova určite nie je jednoduché.
Rekordér v počte odohratých zápasov má však šťastie – doma našiel pochopenie a zároveň si vychováva aj svojho nasledovníka:
„Rodina mi môj ‚koníček‘ toleruje a som za to nesmierne vďačný. Môj syn Sebík chodí so mnou na tréningy aj na zápasy. Fandí mi. Chcem byť preňho vzorom ako športovec.“
Vydržať desať rokov v jednom klube dnes nie je vôbec bežné.
„Partia v Tvarožci je super. Neskutočne dobrí ľudia – a tak ich nemôžem sklamať,“ uzatvára Stano Bomba hodnotenie svojho doterajšieho účinkovania na zelených trávnikoch.
Na záver treba poďakovať Igorovi Dopirákovi a facebookovej skupine Okresná futbalová súťaž za spracovanie vyššie uvedených štatistík.
Určite to nebolo jednoduché a vyžiadalo si to nesmierne úsilie.
