Ondřej Smetana, tréner Ružomberka: „Som rád, ako mužstvo zápas viedlo. Od prvej minúty sme hrali tak, ako sme potrebovali hrať a zvládnuť. Potrebovali sme sa oprieť o základné veci v defenzíve. A nielen o pracovitosť, ale aj maximálnu organizáciu. Okrem jedného prepadnutia sme súpera nepustili do žiadnej situácie, do žiadnej šance. Z pohľadu defenzívy to bolo príkladné. Ale aj čo sa týka ofenzívy. V prvom polčase sme mali veľa dobrých situácií. Pomohol nám tiež vietor, aj vďaka nemu sme sa dostávali za hlavy obrancov. Potrebovali sme na súpera vytvoriť tlak, čo sa aj darilo. Bolo z toho veľa nebezpečných i gólových situácií. V druhej časti sme sa pobili s protivetrom. Už sme sa nedostávali do toľkých situácií, ale aj preto, že Michalovce dobre bránili. Húževnate, posúvali sa, zatvárali nám priestory. Na jednu situáciu sme si počkali a stretnutie dotiahli do víťazného konca, čo sme veľmi potrebovali.“
Anton Šoltis, tréner Michaloviec: „Chceli sme súpera niečím prekvapiť. Trochu sme zmenili rozostavenie. V takomto nezvykneme hrávať. Bol zámer vyskúšať si aj niečo iné. Z celkového pohľadu to ale nevyšlo. Sčasti to narušilo i zranenie Risvanisa. Takže bol som nútený zmeniť pôvodný plán. Samozrejme, nie sme spokojní, nedarilo sa nám ani po hernej stránke. Ružomberok nás prevýšil jednoduchosťou, priamočiarosťou a silou v súbojoch. Mali sme prvú šancu, ak by sa premenila, zápas by bol možno iný. Potom prišiel sporný moment – penalta. Domáci v prvom polčase boli nebezpečnejší a mali ešte jednu šancu, keď prestrelili bránu. V druhom polčase po prestriedaní došlo k nejakému zlepšeniu, ale neboli sme nebezpeční v prechodovej a ani vo finálnej fáze. Druhá polovica sa odohrávala medzi šestnástkami. Bol to skôr boj. Vedeli sme, že o čo súper hrá, a že to bude tlačiť cez silu a priamočiaro. To sa aj potvrdilo. Urobili sme jedni chybičku a Ružomberok skóroval.“
