Sľubnú kariéru mu zastavili zranenia. Ako rozhodca viedol zápasy Suslova či Boženíka

Futbalových rozhodcov je na východe žalostne málo. Týždeň čo týždeň si príslušní funkcionári zväzu, na všetkých úrovniach, lámu hlavy tým, ako zabezpečiť obsadenie všetkých zápasov tak, aby súťaže prebehli regulárne.

Oblastné futbalové zväzy vyvíjajú nemalé úsilie na získanie nových adeptov. Tí však často dlho nevydržia.

Jednou z príčin je aj nepriateľské prostredie na štadiónoch. Byť rozhodcom nie je jednoduché. Vyžaduje si to odolávať tlaku, často neobjektívneho okolia, udržiavať sa v dobrej kondícii i neustále pracovať na rozširovaní svojich vedomostí.

Veď ak chcete rozhodovať, musíte pred každou sezónou absolvovať náročné fyzické i vedomostné testy.

Až potom môžete na ihrisko vybehnúť s píšťalkou či zástavkou. Dôležité je prekonať počiatočné problémy a vydržať.

To zvládnu len tí, ktorí majú futbal radi a sú mu ochotní aj čosi obetovať.

Jedným z tých, ktorí týždeň čo týždeň, už viac ako 15 rokov, vybiehajú na zelené trávniky, je MARTIN FILIPÁK.

Ten mal na konte sľubne sa rozvíjajúcu hráčsku kariéru a pôsobil aj v zahraničí. Jeho rozlet však pribrzdili opakujúce sa zranenia.

Kvôli nim hrať prestal a keďže si svoj život bez futbalu nevedel predstaviť, stal sa rozhodcom.

Ani tu sa mu však zranenia nevyhýbali. Prišla aj ťažká choroba.

Martin Filipák však s pomocou lekárov i svojich najbližších dokázal ťažkosti prekonať a na ihrisko sa vrátil.

Štyridsaťtriročnému elitnému východoslovenskému rozhodcovi sme položili niekoľko otázok.

Ako vyzerala vaša hráčska kariéra?

S futbalom som začínal vo svojej rodnej obci Hrabkov, v miestnom TJ Sokol. K tejto hre ma priviedol môj otec Marián, ktorý bol v tom čase brankárom a ja som nevynechal hádam žiaden jeho zápas.

Neskôr ma viedol ako tréner a prešiel som si všetkými postmi v žiackej kategórii. V tom čase bolo cťou sa dostať vôbec na zápasovú súpisku, preto sa posty veľmi nevyberali.

Najviac ma však bavilo byť útočníkom a vždy som patril k najlepším strelcom mužstva. Aj preto moje kroky neskôr viedli do prešovského Tatrana, s ktorým som sa v rokoch 1998/1999 a 1999/2000 stal aj majstrom SR v staršom doraste.

V kategórií dospelých som hrával zväčša 3. ligu – Tatran Prešov „B“, Vranov nad Topľou, Veľký Šariš a Giraltovce.

Spestrením bolo aj krátke pôsobenie v roku 2003, v Malajzii (2. liga), kde som hrával v klube Kuala Lumpur FA (1 gól, v 4 zápasoch, šiel som tam však po polroka vlečúcom sa zranení zadného stehenného svalu a chýbala mi zápasová prax).

Hneď po návrate som sa v sezóne 2003/2004 stal s 19 gólmi najlepším strelcom súťaže IV. liga sever a pomohol som FC Pivovar Veľkému Šarišu dostať sa do III. ligy východ.

Kedy a prečo ste sa rozhodli stať sa rozhodcom?

Pred mojím rozhodnutím stať sa rozhodcom som futbalovo pôsobil ešte vo Finticiach (IV. liga sever, 2007/2008), no už to nebolo ono, bol som častejšie zranený a preto som si vzal k srdcu myšlienku môjho niekdajšieho trénera, Igora Nováka, že po hráčskej kariére by som sa mal zamerať na túto oblasť.

Aké súťaže ste rozhodovali/rozhodujete?

Začínal som v sezóne 2009/2010 v súťažiach ObFZ Prešov, najprv ako rozhodca mládežníckych stretnutí, neskôr ako asistent rozhodcu v súťažiach dospelých.

Prešiel som od najnižšej súťaže (III. trieda, v súčasnosti je to 9. liga) až po najvyššiu okresnú súťaž (I. trieda, v súčasnosti 7. liga).

V „okrese“ som pobudol jednu sezónu a po nej sa mi podarilo dostať do krajských súťaží riadených VsFZ.

Prvú sezónu som pôsobil v V. lige, ďalšie 2 sezóny v IV. lige a od sezóny 2013/2014 som sa až po súčasnosť etabloval v najvyššej krajskej súťaži (v tom čase a v podstate už aj dnes je to znova IV. liga).

Vaše pamätné zápasy, osobnosti. S ktorými osobnosťami (hráči, tréneri, rozhodcovia) ste sa ihrisku stretli?