Vo Vranove, meste ležiacom v Prešovskom kraji s viac ako 20-tisíc obyvateľmi, sa futbal hrá už od roku 1901. Názvy klubu i súťaží, v ktorých pôsobil, sa v priebehu rokov menili.
V novodobej histórii účinkoval MŠK v ligových ročníkoch 2001/2002 a 2003/2004 v druhej lige, následne až dodnes pôsobí v tretej lige.
Z Vranova pochádzajú aj bývalí reprezentanti Slovenska František Hoholko a Jaroslav Boroš, rovnako aj známy futbalový rozhodca Vojtech Christov, ktorý rozhodoval na majstrovstvách sveta v roku 1982 a o dva roky neskôr aj na majstrovstvách Európy.
V aktuálnom ročníku III. ligy Východ sú Vranovčania na 11. mieste tabuľky s bilanciou štyri víťazstvá, osem remíz a šesť prehier. Súperom strelili 19 gólov a inkasovali 26, čo im prinieslo 20 bodov.
O futbalovom dianí vo Vranove, ale aj o svojej kariére hovorí skúsený 27-ročný obranca ROMAN TOMKO.
Aká bola vaša doterajšia futbalová kariéra?
S futbalom som začínal doma v Giraltovciach približne v deviatich rokoch. V trinástich som sa presunul do Prešova, kde som strávil celé svoje mládežnícke obdobie a zároveň som študoval na strojníckej priemyslovke.
Po ukončení dorasteneckého veku som sa rozhodol v Prešove nepokračovať a vrátil som sa späť do Giraltoviec. V tom období som už absolvoval aj skúšku vo svojom súčasnom klube.
Následne som študoval na vysokej škole v Prešove, odbor učiteľstvo telesnej výchovy a geografie.
Prečo ste sa rozhodli pre svoj súčasný klub?
Prvý kontakt s Vranovom som mal už po skončení dorasteneckého veku, keď ma oslovil tréner Košuda, no vtedy sa prestup ešte nezrealizoval. Pred približne dva a pol rokom ma oslovil Roman Lazúr s ponukou vyskúšať niečo nové. Jeho ponuku som prijal a spolu s bratom sme vymenili Giraltovce za Vranov.
Vo Vranove už v tom čase pôsobili aj hráči z môjho okolia, takže som mal o klube dostatok informácií, čo mi rozhodovanie uľahčilo. Vranov dlhodobo patrí medzi špičku tretej ligy a tento krok som vnímal ako správne rozhodnutie pre moju kariéru.
Ako hodnotíte doterajšie účinkovanie svojho klubu v lige?
Vo Vranove pôsobím už tretiu sezónu. Najviac si cením minulú sezónu, v ktorej sa nám podarilo obsadiť výborné 3. miesto v silnej konkurencii, keďže liga bola spojená so stredoslovenskými tímami. Mrzí ma, že sme mali na dosah aj barážovú priečku, ktorú napokon obsadila Snina a zahrala si o postup do druhej ligy s Lehotou pod Vtáčnikom.
Aktuálny ligový ročník neprebieha podľa našich predstáv. Po úspešnom minulom ročníku sa výsledkovo trápime, čo ovplyvnil aj odchod viacerých skúsených hráčov pred začiatkom sezóny a po jesennej časti aj ďalšie zmeny v kádri. Do jarnej časti prišla aj zmena na poste trénera, keď Romana Lazúra nahradil Erik Mako.
V zime prišlo do kádra viacero mladých hráčov, takže bude ešte chvíľu trvať, kým sa mužstvo zohrá, získa potrebné skúsenosti a sebavedomie na atakovanie popredných priečok. Aktuálne sme na 11. mieste s 20 bodmi.
Jarnú časť sme začali tromi remízami, jednou prehrou a jednou výhrou, ktorá ma veľmi teší. V predchádzajúcich zápasoch, najmä doma proti Sabinovu a Snine, sme boli podľa mňa herne lepším tímom, no vždy to stačilo len na bod. V poslednom zápase sa to zlomilo a zvíťazili sme v Raslaviciach 3:2, hoci sme prehrávali 0:2. Verím, že nás toto víťazstvo nakopne do ďalších zápasov.
Ako hodnotíte svoje doterajšie účinkovanie v lige?
V tretej lige som nastupoval už v dorasteneckom veku za rezervu Prešova. Od osemnástich rokov však pôsobím stabilne medzi mužmi v tretej lige. Šesť sezón som strávil v Giraltovciach, aktuálne som tretiu sezónu vo Vranove. Dokopy mám na konte viac ako 200 zápasov v tretej lige.
Mrzí ma, že Giraltovce po mojom odchode nepokračovali v tretej lige a klub sa neprihlásil do nasledujúceho ročníka. Je to môj rodný klub, ktorý mi dal veľmi veľa, a verím, že sa v budúcnosti do tretej ligy ešte vráti. Aktuálne bojujú o postup zo šiestej ligy, takže im držím palce.
Pôsobenie v Giraltovciach mi ukázalo, že mužský futbal je niečo úplne iné ako dorastenecká prvá liga. Aj keď sme sa väčšinou pohybovali v spodnej časti tabuľky, vždy sa nám podarilo tretiu ligu zachrániť.
Vo Vranove hodnotím svoje pôsobenie veľmi pozitívne. Klub funguje výborne a má ambície obsadzovať najvyššie priečky, čo ma presvedčilo pre tento prestup.
Teší ma aj pôsobenie v regionálnom výbere VsFZ pod vedením trénera Reného Kočana zo Sniny. Turnaja Regions Cup som sa zúčastnil dvakrát. Pred dvoma rokmi sme v Zlatých Moravciach historicky ako VsFZ prvýkrát tento turnaj vyhrali.
Aká je nálada v šatni?
Posledné víťazstvo v Raslaviciach nám určite výrazne zlepšilo náladu. Predtým bola atmosféra po štyroch zápasoch a troch získaných bodoch o niečo pochmúrnejšia, keďže sme sa trápili najmä výsledkovo, hoci herný prejav nebol zlý.
Aké ciele by ste chceli dosiahnuť v rámci klubu i osobne?
V rámci klubu by som si určite prial vyhrať tretiu ligu, respektíve minimálne pravidelne atakovať jej najvyššie priečky, čo sa nám podarilo minulý rok. To je nielen klubový, ale aj môj osobný cieľ.
Rád by som si zahral aj vo vyššej súťaži, keďže doteraz som medzi mužmi pôsobil iba v tretej lige. Mojím osobným cieľom je hrať futbal čo najdlhšie, ideálne bez zranení, pretože zdravie je najdôležitejšie.
Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Konkrétne plány zatiaľ nemám. O zmene klubu aktuálne neuvažujem, vo Vranove som spokojný. Uvidíme však po sezóne, či nepríde ponuka, ktorá by ma zaujala. Dochádzanie do Vranova je síce náročnejšie, keďže z okolia už cestujem sám, no zatiaľ mi to vyhovuje.
Čo robíte, keď nehráte futbal?
Pracujem na súkromnej základnej škole v Giraltovciach ako učiteľ geografie. Popri tom sa venujem barberingu ako svojmu hobby. Medzi moje záľuby patrí okrem futbalu aj beh, cyklistika a posilňovanie.
Veľmi rád trávim čas s priateľkou, kamarátmi a najmä s rodinou, ktorá ma k športu priviedla. Otec dlhé roky hrával za Giraltovce, brat tam strávil celú kariéru.
Po prestupe do Vranova sa zranil a aktuálne pôsobí ako tréner v Kračúnovciach. Rodičia ma neustále podporujú v tom, čo robím, za čo som im veľmi vďačný. Nechýbajú na tribúne takmer na žiadnom zápase, či už doma, alebo vonku.
