BARDEJOV. Okúsil už aj druhú ligu a s účastníkom najvyššej futbalovej súťaže niekoľkokrát absolvoval prípravu.
Mladý 20-ročný brankár Peter Sukovský momentálne háji bránu v tretej lige. Začínal v klube FK Soľ v okrese Vranov nad Topľou.
Začínal ako 10-ročný a o dva roky nato sa sťahoval už do neďalekého Vranova nad Topľou, kde pôsobil ďalšie tri roky.
Následne sa presunul do MFK Zemplín Michalovce. "Tam som hral prvú dorasteneckú ligu. V tom čase som strávil pol roka v druholigovom Humennom, kde som bol som členom A-mužstva," približuje Sukovský.
Prechod ku kategórii dospelých teda absolvoval v druhej lige. Jeho kariéra následne pokračovala na Hornom Šariši.
Najradšej spomína na Michalovce
"Moje začiatky pri mužoch boli už v FK Humenné a po poslednej dorasteneckej sezóne v Michalovciach som kývol na ponuku Partizána Bardejov. Tam som bol len krátko a odišiel som do Trebišova. Futbal v Trebišove skončil nedobre a tak som bol opäť voľným hráčom. Mal som ponuky z viacerých aj druholigových klubov, ale po telefonáte s trénerom Kukulským som sa rozhodol pre návrat do Bardejova," pokračuje.
Napriek mladému veku už Sukovský vymenil niekoľko mužstiev. Najradšej však spomína na pôsobenie v mužstve účastníka najvyššej súťaže.
"Určite najradšej spomínam na A-mužstvo Michaloviec, v ktorom som bol zapojený do viacerých letných či zimných príprav. Dalo mi to veľmi veľa."
Zápas, ktorý mu najviac utkvel v pamäti, bol v drese Partizána Bardejov.
"Hrali sme v Rimavskej Sobote, no aj napriek prehre 1:3 si myslím, že to bol môj najlepší zápas medzi mužmi."
Trénoval so známymi menami
Počas jeho zatiaľ krátkej kariéry medzi mužmi mal tú česť trénovať s hráčmi ako Igor Žofčák, Benjamin Szaraz či František Pavúk.
"Som veľmi vďačný každému staršiemu hráčovi, ktorý nám mladším hráčom poradí," vraví.
Nežije však len futbalom. "Študujem na Prešovskej univerzite, ale futbal je u mňa stále prioritou. Chcem podávať stabilné a kvalitné výkony. Chcel by som sa dostať do vyšších súťaží," prezradil viac o svojich cieľoch.
Samozrejme, bez podpory tých najbližších sa futbal robiť nedá. A pre Sukovského je najväčšou oporou jeho mama.
"Najviac by som chcel vyzdvihnúť moju mamu, ktorá mi je celý život oporou. Ďakujem aj celej mojej rodine, kamarátom a trénerom, ktorí mi pomohli dostať sa tam, kde som a verím, že aj vyššie," uzavrel mladý brankár.
