Cestujú aj na domáce zápasy, no nestratili ani bod. V kabíne nikto nie je urazený

KOMÁRNO, BRATISLAVA. Lídrom II. ligy je po šiestich kolách KFC Komárno, ktorý zatiaľ nestratil ani bod.

Tréner MIKULÁŠ RADVÁNYI v rozhovore pre Sportnet hovorí o skvelom obrate v Žiline, spolupráci s asistentmi, kvalite súťaže i o tom, či má jeho tím postupové ambície.

Po šiestich zápasoch ste na čele tabuľky bez straty bodu. Naposledy ste zvíťazili na pôde rezervy Žiliny, kde ste už prehrávali o dva góly, no dokázali ste otočiť stav stretnutia a vyhrali ste 4:3. Aký to bol zápas?

Mužstvo ukázalo mentálnu silu. V Žiline nie je ľahké zvíťaziť, na umelej tráve, proti mladým hráčom, ktorí boli typologicky vybratí na tento štýl hry, pohybovo i technicky sú zdatní, dynamickí a rýchli.

Pripravoval som svojich hráčov na to, že to bude pravdepodobne náš najťažší zápas vonku. Priznám sa, že mal som trochu obavy pred týmto zápasom a tie sa v zápase aj potvrdili. Mladí Žilinčania hrali veľmi dobre, cirkulácia lopty bola výborná a zaslúžene viedli 3:1.

Hoci pred naším druhým gólom bola taká situácia, že náš hráč bol na zemi, vykopli sme loptu za čiaru a čakali sme, že nám ju domáci vrátia, nereagovali sme na situáciu a súper dal gól.

Za stavu 3:1 pre Žilinu to vyzeralo, že to skôr skončí 4:1 alebo 5:1, než by sa konal obrat v náš prospech.

Čo sa potom stalo, že sa vám to predsa podarilo?

Za stavu 3:1 mali domáci dve tutovky, čo zneškodnil náš brankár. Nedokázali sme vypracovať nejaké vyložené šance, no potom prišli štandardné situácie, v ktorých sme silní.

Pri jednom vhadzovaní som poslal hore stopéra Martina Šimka, on hlavou loptu posunul a z tejto situácie sme znížili na 2:3. Videl som, že súpera to trochu zlomilo, lebo podobnú situáciu zažili v Prešove, kde viedli päť minút pred koncom 2:1 a napokon prehrali 2:4.

Vyšli mi aj striedania, začali sme na hrať dvoch a v závere dokonca na troch útočníkov. Poslal som do hry všetkých útočníkov, čo som mal na lavičke. Bolo to hop alebo trop, išiel som do rizika, buď inkasujeme, alebo dokážeme vyrovnať.

Našťastie so šťastným gólom sme vyrovnali, Horodníkov center padol do brány k vzdialenejšej žrdi. Ale dobre vieme, že šťastie praje tým, ktorí mu idú naproti.

Po tom treťom góle som videl na svojom mužstve, že chcú vyhrať zápas. Vtedy sa naozaj ukázala mentálna sila mužstva. Sú tu hráči, ktorí chcú niečo dosiahnuť a tvrdo pracujú, aby sme uspeli.

Keď ste hrali pohár v Tomášovciach, útočník Gábor Tóth povedal, že tajomstvom úspechov Komárna je, že na každý post sú dvaja rovnocenní hráči. Povedal to futbalista, ktorý v porovnaní s minulou sezónou hrá práve preto menej, ale nebolo na ňom cítiť frustráciu, len odhodlanosť. Súhlasíte s ním, že práve to je kľúč k úspechu?

Medzi trénermi sa už dávno hovorí, že najlepším trénerom je konkurencia. Tým pádom každý jeden hráč musí vydať zo seba maximum na každom tréningu i v zápase, lebo dobre vie, že je tam aj ďalší hráč s podobnými schopnosťami a nikto nemá garantované miesto v zostave.

Kabína drží spolu, nikto nie je urazený.