Keď v autobuse začali na mňa hutoriť, nič som nerozumel, vraví motivátor Straka

Je známy ako motivátor a záchranca. V uplynulej sezóne pomohol v boji o udržanie sa Trenčínu, teraz má podobnú misiu na východe Slovenska.

65-ročný český tréner FRANTIŠEK STRAKA si sadol na lavičku MFK Zemplín Michalovce pred mesiacom a mužstvo, ktoré predtým v lige nevyhralo ani jeden zápas, zrazu získalo v štyroch stretnutiach 10 bodov.

Michalovce sú jediný tím v Niké lige, ktorý zvíťazil v posledných troch zápasoch, nepodarilo sa to ani mužstvám z hornej šestky.

Skúsený kouč a svetobežník v rozhovore pre Sportnet hovoril o tom, ako dokázal nabudiť mužstvo a prišla reč aj na jeho povestný „tataráček“.

Keď vás oslovili Michalovce, nedesilo vás, že idete k tímu, ktorý nevyhral už dvadsať zápasov?

Keď mužstvo nevyhrá 22 zápasov, tak to je cítiť, ale ja som nad tým nepremýšľal. Skôr ma zaujímalo, ako vyzerá mančaft, či má potenciál. Keď sme v Michalovciach hrali v minulej sezóne s Trenčínom, vyhrali sme tu 2:0. Videl som však, že to mužstvo má potenciál.

To, že sa mu nedarilo, ma nerozhodilo, lebo som nebol pri tíme, keď vznikala táto séria. Ani neviem, aké sú príčiny, že sa tak dlho nevyhrávalo.

Vedel som jednu jedinú vec, že mužstvo musím naštartovať. Nie je to moja prvá záchranárska misia, takže som si veril.

Som veľmi rád, že sa nám to podarilo, to bol základ číslo jeden. Teraz ide o to, aby sme pokračovali v tomto trende ďalej.

Mužstvo odohralo pod vaším vedením štyri ligové zápasy a získalo v nich desať bodov a mohlo aj viac, nebyť v závere zápasu v Žiline spornej penalty. Čakali ste takýto štart?

Keď človek prichádza na nové miesto, nevie, čo sa stane, ale veril som tomu, že tím naštartujem, že mu dám impulz.

Keby neprišla tá sporná penalta, mohli by sme mať zo štyroch zápasov 12 bodov, ale človek musí ostať na zemi, byť pokorný. Ten bod zo Žiliny ma veľmi teší.

Bol som dva dni s mužstvom a išli sme do Žiliny. Tam prišiel ten správny impulz, že sa chceme pobiť o záchranu, chceme to obrátiť, sme pripravení.

Asi najdôležitejšie bolo zmeniť myslenie hráčov, nastaviť mentálnu stránku, aby si mužstvo začalo veriť. K tomu nám veľmi pomohlo prvé stretnutie v Žiline. Bol to odrazový mostík k tomu, kde momentálne sme.

Musíme však zostať na zemi, musí to byť odraz k tomu, aby sme na sebe pracovali ešte viac.

Pomohla k tomu aj sporná penalta, po ktorej sa možno hráči zdravo nahnevali?

Ak by sme stretnutie v Žiline vyhrali, nechcem povedať, že by sa chlapci uspokojili, ale možno by čakali, že to teraz pôjde samo.

Keďže sa to nestalo, tak nás to ešte vyburcovalo. Možno to bolo aj viac než hnev.

Nesmie sa stať, aby sme si teraz mysleli, že to pôjde len tak. Máme ešte osem ťažkých zápasov. Nič sa pre nás neskončilo, naopak, znova sa začalo.

Aký cieľ vám stanovil majiteľ klubu?

Nikto mi nedal žiadny cieľ. Cieľ je pre nás všetkých jasný: záchrana. Nič viac, nič menej. Na tom všetci pracujeme.

Keď ste prišli na Zemplín, Michalovce mali náskok dva body pred poslednými Zlatými Moravcami. Prešli štyri kolá a pred ViOnom vediete už o jedenásť bodov a na desiate Košice strácate už len dva body. Pozeráte sa už aj na súperov pred sebou, ako by ste ich mohli predbehnúť?

Samozrejme, pozeráme sa na tabuľku, vieme, kde sme. Do Skalice ideme s pokorou, spraviť maximum pre to, aby sme to stretnutie zvládli. To je priorita aj ďalších zápasov.

Michalovce vyhrali tri zápasy po sebe po takmer troch rokoch. Čo vidíte v kabíne, čo to robí s hráčmi, že zrazu sú na víťaznej vlne?