Mal vtedy iba osemnásť. Pred desiatimi rokmi bol LUKÁŠ PAUSCHEK na ihrisku pri tom, keď Slovan vyradil slávny AS Rím.
Následne si vyskúšal skupinovú fázu Európskej ligy, kde čelil aj bohatému Parížu St. Germain. Ako jediný zo súčasného kádra zažil éru, keď v Slovane tvorili väčšinu slovenskí hráči.
Trebárs Filip Šebo či nebohý Juraj Halenár. Keď sa po šiestich rokoch vrátil z Česka, našiel úplne nový tím, kde majú prevahu legionári.
Slovan vo štvrtok o 18.45 v prvom zápase skupinovej fázy Európskej konferenčnej ligy privíta FC Kodaň.
Na ruke máte vytetovaný obrázok už zbúraného štadióna na Tehelnom poli. Vyjadruje to váš hlboký vzťah k Slovanu?
Slovan bol prvý klub, kde som ako malý chlapec prišiel na prvý tréning. Na Tehelnom poli bol prvý nábor, kde ma vybrali. Tam to všetko začalo. Tam som vyrástol a postupne sa dostal až do prvého tímu.
Pribudne na vašom tele aj obrázok nového Tehelného poľa?
Uvidíme, ešte si to premyslím. Skôr nie.
Staršia generácia slovanistov malo za vzor trebárs Karola Jokla, Mariana Masného. Neskôr bol ikonou Peter Dubovský. Kto bol pre vás idol?
Vyložený vzor som nemal. Pre nás chlapcov, myslím všeobecne, bol veľký idol Marek Hamšík, ktorý vyrastal aj v Slovane. Keď ho spoznáte bližšie, tak zistíte, že je to normálny chlapec a úžasný futbalista.
Po odchode Dominika Greifa a Davida Strelca ste jediným odchovancom, ktorý pravidelne nastupuje v drese Slovana. Nakoľko je to pre vás výhoda?
Či je to výhoda, to vôbec neriešim. Pôsobím v klube, v ktorom som vyrastal. Všade, kde som doteraz bol, som sa snažil odviesť maximum a pomôcť tímu k úspechu.
Do Slovana ste sa vrátili pred dvoma rokmi. Z českej ligy ste však zamierili iba do juniorky. Ako si na to spomínate?
Bolo to extrémne ťažké obdobie. Keď som začínal v béčku, tak to už bolo na dobrej ceste. Už sa to zlepšovalo. To, čo sa odohralo predtým, bolo najhoršie obdobie v mojom živote.
Môžete byť konkrétnejší?