BRATISLAVA. Pravidlá o vlastníctve viacerých klubov naprieč Európou bývajú pre bežných ľudí ťažko čitateľné a bohatí, svetoví investori si často dokážu presadiť dôvody, prečo sa na nich zákony nevzťahujú.
Opakovane tak vedľa seba štartujú napríklad RB Lipsko a RB Salzburg, ktoré spadajú pod globálnu sieť Red Bullu.
Vlani sa v rámci Ligy majstrov riešilo spojenie Manchestru City a Girony (City Football Group), predtým to boli otázniky okolo účasti pražskej Sparty a West Hamu kvôli podielu Daniela Křetínskeho.
Všetky tieto kluby však nakoniec preukázali, že ich vlastnícke štruktúry a riadenie nie sú v rozpore s pravidlami UEFA.
Dunajská Streda sa tak trošku javí ako exemplárny prípad.
Majiteľ klubu Oszkár Világi totiž vlastní aj maďarský klub ETO FC Győr, ktorý sa tiež kvalifikoval do rovnakej súťaže. Šéf Dunajskej Stredy síce prepísal maďarský klub na svoju dcéru Réku Világi, čo však UEFA neakceptovala.
Syn Košice, otec Sparta
Slovensko už zažilo mecenáša, ktorý sa dokonca ako prvý pýšil tým, že v základnej fáze Ligy majstrov mal dva kluby. V tomto smere bol Alexander Rezeš dokonca priekopníkov aj na európskej scéne.
Pražskí novinári mu v tom čase polichotili, že ani Silvio Berlusconi v AC Miláno, ani Bernard Tapie v Marseille či Martin Edwards v Manchestri United nedokázali to, čo Rezešovci a VSŽ, že majú dva tímy v Lige majstrov.
Pravidlá o vlastníctve viacerých klubov v rámci UEFA tak ako dnes ešte vtedy neexistovali. Článok 5 bol zakomponovaný do predpisov až v roku 2001.
V roku 1997 bol prezidentom 1. FC Košice vtedy iba 27 – ročný Július Rezeš a pražskej Sparte šéfoval v rovnakej funkcii otec Alexander (vtedy 48).
V tom čase patril k najbohatším Slovákom a chválil sa, že dotoval aj tretí klub - bratislavský Slovan. „Pomohli sme mu legálnou cestou, reklamou a sponzoringom,“ tvrdil Rezeš.
Chcel vyhrať Ligu majstrov
Jeho majetok v deväťdesiatych rokoch minulého storočia odhadovali na niekoľko miliárd korún. Neuveriteľne zbohatol na divokej slovenskej privatizácii, ovládol košické železiarne (VSŽ) a bol aj ministrom.
Spartu Praha vlastnilo niekoľko milionárov, ale žiadny z nich nemal s ňou také megalomanské plány ako kontroverzný oligarcha Alexander Rezeš. Mal veľký benefit. Bol veľký priateľ viacnásobného premiéra Vladimíra Mečiara a manažér volebnej kampane HZDS.
„Zo Sparty plánujeme vybudovať veľkoklub európskeho formátu. Kým nebudeme držať nad hlavou pohár Ligy majstrov, nebudeme spokojní,“ vravel na tlačovke v roku 1996 Rezeš, keď sa stal majiteľom najslávnejšieho českého klubu.
Za Spartu mal vtedy zaplatiť deväťsto miliónov českých korún. Rezeš žil predstavou, že čoskoro bude rovnocenne bojovať s Barcelonou či Manchestrom United.
„Budujeme model ako v AC Miláno v jeho najslávnejších časoch. Ak povie tréner Jožko Chovanec, že chce mať Lothara Matthäusa, bude ho tu mať,“ vravel Rezeš.
Čo tam robíte, vy k....i
Chovancovi i fanúšikom nasľuboval neuveriteľné veci. „Budeme mať svoje tykadlá aj v UEFA, aby sa nestalo, že nás slabý rozhodca prefacká,“ tvrdil Rezeš. Za jeho éry mali niektorí hráči neuveriteľne vysoké platy. Rozmaznával ich.
Vtedajšie pomery v Sparte Chovanec nedávno opísal v podcaste Radiožurnál Sport.
„Mal som raz telefonát od pána Rezeša, že sa máme okamžite dostaviť na výjazdové zasadnutie HZDS v Piešťanoch.
Mali sme tam podať vysvetlenie, prečo Sparta nehrá podľa predstáv. Vôbec mi nenapadlo, že sa niečo bude diať. Prišli sme tam a pán Rezeš nám hovorí: ‘Nemám na vás moc času. Čo tam robíte, vy k....i, v tej Sparte?. Preto som vás tam nedal.“
Rezeš tvrdil, že má informácie, že to v Sparte nefunguje a oznámil rozhodnutie Chovancovi.
„Mojím rozhodnutím končia tréneri a ty to prevezmeš. Ak by si potreboval pomôcť, tak my ti z Košíc pošleme nejakého pomocníka,“ opisoval Chovanec, ktorý v tom čase nemal ani trénerskú licenciu.
Németh? Raz s ním vyhráme LM
V roku 1997 Rezeš vykúpil zo Slovana Szilárda Németha – údajne za tridsaťpäť miliónov českých korún. Žiadny český klub dovtedy nedal za hráča viac peňazí.
„Budujeme európsky veľkoklub a v ňom potrebujeme mať najväčší československý talent posledných rokov. Raz s ním vyhráme Ligu majstrov,“ veril Rezeš.
Devätnásťročný Németh prichádzal s veľkými ambíciami. „Chcem dať gól v každom zápase,“ citovali ho české médiá. Nedal však ani jeden a po ôsmich zápasoch prestúpil do Košíc. V konkurencii českých reprezentantov Lokvenca a Siegla sa nepresadil.
„Pamätám si ako prišiel s veľkou slávou. Majiteľ Rezeš vyhlásil, že má útočníka najväčšieho kalibru,“ spomínal pre SME legendárny Sparťan Horst Siegl.
Sparta nakoniec priviedla množstvo posíl, vrátane návratov Ivana Haška či Horsta Siegla, ktoré sa ukázali pre nasledujúce roky ako kľúčové.
A to aj napriek tomu, že sa nikdy nerealizoval superprestup kapitána nemeckej reprezentácie Lothara Matthäusa, o ktorom Rezeš tiež niekoľkokrát hovoril a dokonca sa s ním osobne stretol.
Prestup do veľkoklubu
A tak sa nakoniec stal asi najslávnejším prestupom Rezešovej éry transfer Pavla Nedvěda do Lazia Rím.
Na ME 1996 získalo Česko striebro a Nedvěd patril k najžiadanejším hráčom. Lazio Rím zaňho zaplatilo 138 milión korún (5 miliónov eur, pozn. red.), čo boli v tej dobre rozprávkové peniaze.
Z nich mali Sparta zaplatiť tridsať percent Plzni, ktorá Nedvěda vychovala.
„Rezeš vymyslel na prvý pohľad perfektný podfuk,“ napísal český denník Sport. Nedvěda sa rozhodol "medzipredať" do Košíc, ktoré taktiež vlastnil, za sumu iba 1,5 milióna korún, a obratom ho poslať (už za plnú sumu) do Lazia.
Plzeň vďaka tomu získala len smiešnych 450- tisíc korún.
„Sklamanie Plzne chápem, ale obchod má aj vo futbale svoje zákony, ktoré nemôžem ovplyvniť. Ak bol prestup do Košíc podmienkou, aby som mohol ísť do Ríma, nemohol som odmietnuť,“ obhajoval sa vtedy Nedvěd.
Plány sa nenaplnili
Viktorku však vtedy poriadne naštval. „S človekom, ktorý sa môže takto zapredať a pokojne zabudne, kde vyrastal, a prikyvuje každému, sa odmietam ďalej baviť,“ soptil vtedajší riaditeľ Plzne Milan Košan a celú vec dostal pred súd.
A komisia mu dala za pravdu. Sparta musela nakoniec Plzni doplatiť 35 miliónov korún.
Sparta si síce za Rezeša zahrala skupinu Ligy majstrov a získala titul, ale megalomanské plány sa nenaplnili. Po páde Mečiarovej vlády už vplyvný mecenáš nemal taký finančný vplyv a Spartu musel predať.
Od Rezešovcov kúpilo klub vydavateľstvo Verlagsgruppe Passau v roku 1999 za sumu približne 150 miliónov českých korún a plus dlhy.
Do roku 2004, keď klub získala skupina J&T, sa Sparte slušne darilo. Až štyri razy postúpila do skupinovej fázy Ligy majstrov, raz do skupiny Európskej ligy.
Navyše investíciu získali späť vďaka predaju Tomáša Rosického. Borussia Dortmund zaňho zaplatila vtedy rekordných 449 miliónov korún.
Vstup J&T do Sparty
Od roku 2004 mala Sparta opäť slovenského majiteľa. Čech Daniel Křetínský presvedčil partnerov zo slovenskej finančnej skupiny J&T, aby do Sparty vstúpili. Vtedy sa hovorilo o cene deväťsto miliónov.
Křetínský po svojom nástupe vyhlásil, že chce vybudovať klub na úrovni Ajaxu Amsterdam.
J&T vnímala vstup do Sparty ako klasickú investíciu, ktorá by sa v dlhodobom horizonte mala vrátiť.
V roku 2009 J&T kúpila aj futbalový Slovan, čiže istý čas vlastnila dva najslávnejšie československé kluby.
Odchod finančníkov
Na základe uzavretých dohôd však finančníci v krátkom čase presunuli 51 percent akcií bratislavského klubu spoločnosti Grafobal Group, na čele ktorej stál Ivan Kmotrík, J&T si nechalo zvyšok.
Prečo sa hneď po kúpe zriekla J&T väčšiny?
„Keďže Sparta hrá dlhodobo Ligu majstrov a podobné ambície chce mať v budúcnosti aj Slovan, hľadali sme partnera zastrešujúceho tieto vízie. Podľa pravidiel UEFA totiž v európskych pohároch nemôžu figurovať dva kluby s rovnakým majoritným majiteľom,“ povedal v roku 2008 vtedajší zástupca J&T Peter Korbačka.
J&T postupne vycúvala zo Slovana aj z pražskej Sparty.
