BRATISLAVA. O legendárnej penalte Antonína Panenku z pamätného rozstrelu vo finále majstrovstiev Európy vo futbale v roku 1976, medzi Československom a Nemeckou spolkovou republikou, sa toho popísalo už veľmi veľa.
Akonáhle sa minimálne na starom kontinente objaví hráč, ktorý ju napodobí, asi žiaden televízny komentátor si neodpustí zmienku o vršovickom „dloubáku“ spred 49 rokov, prípadne o tom napíšu prítomní novinári.
Uli ostáva v tieni...
Avšak málokto - a možno nikto, práve vtedy, keď je na to príležitosť, sa nezmieni o tom, čo predchádzalo okulahodiacemu pokusu, o ktorom je reč. Lebo bez toho by možno ani nebolo slávy, ktorej si doteraz užíva bývalá hviezda pražských Bohemians.
Predovšetkým pamätníci dobre vedia, že pred Panenkom to bol práve Uli Hoeness, ktorý sa na strane Nemecka z bieleho bodu mýlil, čím zverencom trénerského tandemu Ježek-Vengloš otvoril cestu k titulu.
Iste, starší z bratskej dvojice Hoenessovcov nebol prvý ani posledný, lebo odvtedy letelo ponad brvno množstvo lôpt, no zmienka v médiách o podobnosti s pokusom nešťastníka z Belehradu asi žiadna. Asi – aby sme niekomu nekrivdili.
Lopta letela nad
A čo tak ponúknuť fanúšikom pre túto chvíľu aspoň jeden príklad. Nuž, stalo sa v zápase 1. kola 8. ligy ObFZ Prešov medzi TJ Družstevník Hermanovce a FK Rozvoj Pušovce.
Domáci mali možnosť dostať sa rýchlo do vedenia, keď už v 10. minúte kopali pokutový kop, ktorého realizátorom bol útočník Jozef Pokuta, niekdajší vychýrený okresný kanonier. No stalo sa, že lopta z jeho kopačky letela nad.
„Kopol ju presne tak, ako Uli Hoeness v sedemdesiatom šiestom,“ povzdychol si prezident klubu Vladimír Karabinoš. Hermanovčania neskôr predsa len strelili gól (v 44. minúte), súper v druhom polčase ale stačil vyrovnať na konečných 1:1.
„Škoda, do kabín sme mohli odchádzať s dvojgólovým náskokom, možno by to bolo stačilo na tri body. Takto sme sa museli uspokojiť s jedným,“ poznamenal prvý muž futbalu v obci. V tej chvíli ale isto netušil, že Jozef Pokuta o týždeň svoje zaváhanie napraví a na víťazstve v Medzanoch 5:2 sa bude podieľať hetrikom.
Na desiatku musí zabudnúť
„Hoci časy jeho streleckej slávy už pominuli, mal a stále má výbornú strelu. Niet pochýb o tom, že mu v žilách koluje krv zakončovateľa, no nulová účasť na tréningoch ho ďalej nepustí. Chodí iba na zápasy. No sám som v tejto chvíli zvedavý, či tri góly v sieti Medzian boli len ojedinelým výkrikom, alebo mu to bude sypať aj naďalej,“ položil otázku prvý muž hermanovského futbalu.
Absencia tréningových dávok môže aj za to, že Jozef Pokuta musí na obľúbenú desiatku na drese, ktorú tak rád v minulosti nosil, nateraz zabudnúť. Vyberať si už veľmi nemôže, v spomínanom zápase, v ktorom z pokutového kopu prekopol bránu, paradoxne nastúpil s číslom osem na chrbte – teda s rovnakým, aké nosil autor belehradskej zlatej penalty.
Nevie, o koho ide
Samotný hráč, ako sám priznal, z histórie futbalu toho veľa nevie, no meno Antonín Panenka mu čo-to hovorí. Vraj o ňom už niečo počul a videl aj krátku ukážku gólu, ktorým sa bývalý „klokan“ preslávil.
Iné to bolo pri mene Uli Hoenes, ktorého pred niekoľkými dňami tak dokonale napodobil. „Neviem o koho ide,“ vyjadril sa.
Na záver sme sa opýtali, na koľko gólov si trúfa v tejto sezóne. „Začal som hetrikom v druhom kole, mohlo by ich byť niečo cez dvadsať,“ dodal na záver Jozef Pokuta.
