Jeden tím chýba už na začiatku. Je tretia liga udržateľná? (komentár)

Prechody sú vo futbale náročné. A nie iba z obrany do útoku a naopak. U jednotlivcov býva kľúčový prechod z mládežníckeho do mužského futbalu. Je to obdobie, keď mnoho hráčov končí.

Pre kluby je podobne náročný prechod z amatérskeho do profesionálneho prostredia. Viaceré ho nezvládnu.

V slovenskom futbale sa pred rokom uskutočnila reorganizácia. Vratila naspäť model, ktorý tu už fungoval: prvé dve najvyššie súťaže sú celoslovenské, po nich nasledujú dve tretie ligy a až potom prichádzajú najvyššie krajské súťaže, podľa tradičného regionálneho delenia: Bratislava, Západ, Stred a Východ.

Nový systém s dvoma tretími ligami mal zmierniť náročný prechod medzi regionálnymi a celoslovenskými súťažami: skok z najvyššej krajskej súťaže rovno do druhej ligy bol pre mnohé kluby príliš veľký.

Čiara cez stred krajiny

V minulosti existoval na Slovensku aj systém, keď dve skupiny mala už druhá liga. Fungovalo to tri sezóny (2014/2015, 2015/2016, 2016/2017) a až na úvodný ročník súťaž nikdy nedohral maximálny počet mužstiev. V druhom roku odstúpili v priebehu súťaže dva tímy (Dolný Kubín po jesennej časti, Borčice v priebehu jari dokonca vystúpili zo skupiny o postup), v treťom roku skupina Východ mala namiesto pôvodne určených dvanásť iba desať účastníkov.

Tento systém mal mnoho chýb. Jednou z nich bola aj deliaca čiara medzi východom a západom, ktorá spôsobila, že Žilina (respektíve jej béčko) patrila do skupiny Západ, ale jej bývalá mestská časť, tri kilometre vzdialená Teplička nad Váhom už bola v skupine Východ.

Pri aktuálnej reorganizácii bola deliaca čiara medzi dvoma polovicami krajiny určená oveľa rozumnejšie, hoci s ňou stále nie sú všetci spokojní.

V minulej sezóne vypadli zo skupiny Západ štyri tímy (vrátane klubu, ktorý odstúpil), kým zo skupiny Východ iba jeden.

Ideálne riešenie je ťažké nájsť aj z hľadiska cestovania. Nacestujú sa najmä kluby, ktoré patria do skupiny Východ, keďže zahŕňa veľké územie od Sniny po Námestovo, či od Oravského Veselého po Fiľakovo.

Mužstvá zo skupiny Západ sú na tom z hľadiska cestovania trochu lepšie, hoci ani cesta zo Šale do Martina nie práve krátka.

Blízkosť ako výhoda i nevýhoda

Nová tretia liga bezpochyby priniesla zvýšenú kvalitu a zaujímavé konfrontácie. Znova sa v nej môžu stretnúť kluby, ktoré predtým hrali spolu trebárs v druhej či dokonca vnajvyššej súťaži (ako napríklad Bardejov a Rimavská Sobota). Na druhej strane, hráči i fanúšikovia spoznávajú aj tímy, s ktorými v minulosti nemali do činenia.

V súvislosti s amatérskym futbalom často odznie argument, že diváci chcú vidieť iba derbyzápasy s okolitými mestami a dedinami, no paradoxne blízkosť súperov môže mať aj negatívne dopady.