BRATISLAVA. Je v tom kus symboliky. Pred nedávnym zápasom Slovensko vs. Nemecko pripravili fanúšikovia veľké choreo, ktorého hlavnou postavou bol velikán.
Na tribúne Tehelného poľa za bránou svietil v nadživotnej veľkosti. V bielom drese. Ján Popluhár. Najlepší futbalista Slovenska minulého storočia.
Jeho nasledovníci zdolali v úvode septembra po heroickom výkone futbalového giganta 2:0. Takmer bezchybne hrali v obrane a nedostali gól.
A stopéri podali svetové výkony. Tak ako kedysi ich najslávnejší predchodca - Ján Popluhár. Ak by žil, tak by mal dvanásteho septembra deväťdesiat.
Pelé, hodnotiac svetových hráčov svojej éry, napísal: „Iba jedného obrancu som nedokázal preľstiť tak, aby som cez neho prešiel. Popluhára."
Brazílčan, ktorého všeobecne považujú za najlepšieho futbalistu v dejinách, navrhol slovenského stopéra na Svetovú cenu fair play v roku 1967. Popluhár ju dostal.
V návrhu sa Pelému vynorila spomienka zo svetového šampionátu v Čile 1962.
Nikdy nebol vylúčený
Zranil sa, vtedy sa ešte nesmelo striedať. „Popluhár pristupoval ku mne veľmi citlivo. Akoby sme sa očami dohodli, on sa ma nedotkne, ja loptu prihrám, nebudem sa cez neho hrabať," zdôvodnil najlepší futbalista histórie.
Popluhár bol superstar. Aj ked sa toto slovo v tej dobe u nás nepoužívalo. Platilo to iba na ihrisku, lebo mimo neho žiadne hviezdne maniere nemal. Iba veľký pamätník si pamätá na jeho prvé auto. Stará škodovka octavia. Značka: BA 72-72.
Vicemajster sveta z roku 1962 patril vo svojej ére k absolútnej svetovej špičke, nikdy nebol vylúčený.
"Ak ma pamäť neklame, tak som dostal len jednu žltú kartu,“ tvrdil Popluhár,
Jeho stehná vyzerali ako tvrdé stĺpy. Ako chlapec skákal z vysokých stromov do Dunaja, pozoroval parné lokomotívy, ako posielajú dymovú clonu k nebu, pomáhal dedovi na viniciach a potom utekal cez kopec dva kilometre na ihrisko, aby stihol tréning.
Popluhár nemal talent z nebies ako trebárs Kubala, Adamec či Jokl. Začínal v rodnom Bernolákove, neďaleko Bratislavy.
Nemáte nárok
Na jednom turnaji sa zúčastnilo aj béčko Slovana. Tréner Viliam Vanák ho po zápase zastavil: „Príď sa ukázať na Tehelné pole.“
V roku 1955 hral chvíľu za Slovan, dostal však povolávací rozkaz. V pražskej Dukle neskôr pochopili, akú šancu premárnili, keď stredný obranca narukoval do ČH Brno. Tam mal prvoligový krst. Odkrútil si svoje a v roku 1957 sa vrátil na Tehelné pole.
Nedostal šancu ihneď, trpezlivo čakal. Na jeho poste hral Michal Vičan.
Popluhár nastúpil prvý raz v lige na jar 1958 proti Dukle. Slovan zvíťazil 2:1, cez jeho stred obrany sa nedostala ani noha. V Slovane pôsobil až dvanásť sezón.
Majster pozičnej obrannej hry, v tejto činnosti v tom čase asi najlepší hráč sveta, akoby hovoril: Nemáte nárok sa dostať do pokutového územia. V ňom som kráľom ja.
Jeho kolegovia z obrany, napríklad bratia Zlochovci vraveli, že skutočne ich vyháňal von so slovami: „Čakajte, odhlavičkujem vám to na nohy.“ Bol majstrom v hre vo vzduchu.
Volali ho Bimbo
Legendárny tréner Leopold „Jim“ Šťastný (1911 - 1996) ihneď zistil, koho získal. Najskôr mu dal, samozrejme, uňho to bol rituál, prezývku. Na prvé počutie, a bez vysvetlenia, neznie lichotivo: Bimbo.
Pre Šťastného bol sloník s týmto menom stelesnením dobráka. Veľký futbalový stratég raz vyzradil: „Keď prišiel Janko prvýkrát do kabíny, každému podal ruku a mierne sa uklonil. Potom si sadol a nesmelo načúval. Stelesnenie dobrého človeka.“
V druhej polovici päťdesiatych rokov opúšťali tréneri schému hry s piatimi útočníkmi, ktorí bojovali s troma obrancami plus dvoma stiahnutými krajnými záložníkmi.
Začalo sa brániť priestorovo. V tom bol Popluhár génius. Mal odhad ako nikto. Nebol najrýchlejší, vždy však bol tam, kde bolo treba. V podstate sa nedal obísť.
Každý futbalista má svoju „nočnú moru“. Pre najlepšieho Slováka to bol iný slávny Brazílčan - Garrincha.
„Bol to čert. Vedel, ako ma obabrať kľučkou s tými jeho nohami, jednou do O, druhou do X. Ale to som nebol jediný na svete, vlastne nik na svete to nedokázal,“ usmieval sa Popluhár pri spomienkach na zápasy s Brazíliou.
Bol to pán Spoľahlivý
Hviezda prvej veľkosti sa v Slovane nikdy nevyvyšovala. Mladých vyzval veľmi skoro na tykanie, bol priateľský.
„Mať takého hráča je pre mužstvo dar. Bol to pán Spoľahlivý. Mohli sme si v poli trúfnuť aj všelijaké finty, lebo sme vedeli, že Bimbo to zachráni,“ hovoril nezabudnuteľný technik Karol Jokl.
Na majstrovstvách sveta debutoval v roku 1958 proti obhajcom titulu Spolkovej republike Nemecko (2:2). Bol hráčom zápasu.
"Popluhár sa nedal obísť, bol ako stĺp. Veľmi pohyblivý a predvídavý stĺp. Keď som postupoval proti nemu, zvolil som radšej prihrávku," spomínal pred rokmi na svojho spoluhráča legendárny Josef Masopust.
Na MS v Čile 1962 odohral všetkých šesť zápasov a dostal sa do All Stars tímu. Československo dokráčalo až do finále, kde bola nad jeho sily iba kultová Brazília. Možno najlepší tím všetkých čias.
Triasli sa od zimy
Cesta k nevídanému úspechu sa začala strastiplne. „Nikto nám neveril. V novinách sa písalo, nech zostaneme doma, že tam urobíme len hanbu,“ spomínal Popluhár.
Ani futbalové vedenie hráčom neverilo a rozhodlo sa šetriť. Namiesto povolených 21 futbalistov, cestovali iba osemnásti. Až po postupe do štvrťfinále zaplatili náklady ďalším trom.
Cesta do Čile, ktoré bolo dejiskom MS 1962, trvala štyridsať hodín aj s prestávkami. Kým Brazílčania či Španieli bývali už vtedy v prepychovom hoteli, naši futbalisti treli biedu.
Triasli sa od zimy, plechové kachle presúvali z jednej izby do druhej. Boli doštípaní.
„Bývali sme v horách, v šialenej ubytovni s plošticami a švábmi,“ doplnil Popluhár. Iba pár dní pred svojim najväčším úspechom takmer prišiel o život.
„Chodili sme sa pozerať na more a hádzali kamene. Bola tam priepasť, ktorá mohla mať snáď 150 metrov,“ opisoval rodák z Bernolákova.
Vítalo ho 100 - tisíc
„Nikde žiadne zábradlie, bridlica sa drbolila a ja som sa vydal bosý po úzkom previse. Zrazu som hmatol rukami do prázdna, pozrel sa do tej diery podo mnou, zakolísal sa a v hlave sa mi premietol celý život. Už som sa videl, ako plachtím vzduchom,“ priznal Popluhár.
„Trvalo snáď pol hodiny, kým som sa rozdýchal. No hrôza,“ doplnil Popluhár. Jeho tím počas šampionátu dlho nemal kde trénovať.
Československo finále s Brazíliou prehralo 1:3.
Dovtedy fenomenálny brankár Schrojf dostal lacný gól z veľkého uhla, navyše mu svietilo slnko. Napriek prehre počúval strieborný tím ódy. Bolo to možno najväčšie športové opojenie v dejinách Československa.
Keď v Prahe futbalisti vystúpili z lietadla, vítalo ich stotisíc ľudí. Pre vicemajstrov sveta vytvorili koridor. Nosili ich na rukách.
O rok neskôr hral Popluhár za výber sveta (prvý vôbec) proti Anglicku v roku 1963. Kolíska futbalu oslavovala storočnicu od vzniku najstaršej federácie sveta.
Gól na Maracane
O dva roky neskôr si ho legendárny Angličan sir Stanley Matthews pozval na rozlúčkový zápas s kariérou. Matthews mal päťdesiat, výber Európanov bol na ňom.
„Rád privítam futbalových džentlmenov. Verím, že z Československa príde Ján Popluhár, tvrdý obranca, ktorého som tuším nevidel faulovať, a umelec s loptou Jozef Masopust,“ napísal Angličan.
V národnom tíme strelil jediný gól v júni 1966. Na Maracane Brazílčanom, ktorým nechýbal ani Pelé, zápas sledovalo 140 – tisíc divákov. Pravák prekonal ľavačkou z penalty brankára Mangu, ČSSR viedla, zápas sa skončil 2:2.
Popluhár odohral za Slovan 262 zápasov, za reprezentáciu 62, z toho na majstrovstvách sveta deväť.
Zo Slovákov najviac, z československých futbalistov sú pred ním iba Svatopluk Pluskal a Ladislav Novák. V lige dal 21 gólov.
Bol skvelým exekútorom pokutových i trestných kopov.
Dal som si kávu a hral
Slovan vyhral PVP v roku 1969, Popluhár však posledné zápasy nehral.
"Hral som za Slovan v prvom i druhom kole, no semifinále a finále už nie, lebo som prestúpil do Olympique Lyon," spomínal.
V roku 1969 ho čakala nová etapa vo Francúzsku.
„Môj prestup vybavili funkcionári v podstate za jedno popoludnie. Z piatka na sobotu som cestoval do Francúzska, celkom sám, bez doprovodu,“ opisoval Popluhár.
„Keď som prišiel do Lyonu, pospal som si na hoteli dve-tri hodinky a večer o siedmej som hral prvý zápas. Mal som v nohách 1501 km, dal som si kávu a hral. Súčasní hráči také niečo nepoznajú,“ dodal. Za Lyon odohral 52 zápasov, dal jeden gól. Strávil tam dve sezóny.
„Bola to pekná skúsenosť, aj keď som bol najhoršie plateným hráčom mužstva,“ opisoval Popluhár.
Počas kariéry nebol vážne zranený, ale vážny problém si priviezol zo zájazdu Slovana v Afrike.
Členok ako hokejka
Chytil záhadnú infekciu, ktorá ho viac či menej trápila do konca života, lekári mu nevedeli pomôcť. Rana mokvala, noha opúchala a komplikovala mu pohyb.
Ešte pred šesťdesiatkou odišiel do invalidného dôchodku. Po jednom vyšetrení ho zaskočil lekár, ktorý sa pýtal, kedy mal zlomený členok. Röntgenová snímka ukázala, že členok mal ohnutý ako golfovú palicu.
"Ja vravím, že mi z ľavej nohy zostala hokejka. Mal som 27 rokov, keď som mal obojstranný výron členka,“ spomínal v minulosti pre SME.
Popluhár si v dôchodku privyrábal na futbalovom zväze. Zostal neuveriteľne skromný.
Neprekážalo mu, že neskôr ako kustód v reprezentácii zberal špinavé dresy a trenírky.
Bol to zvláštny pohľad, vidieť legendu ako nosí mladým hráčom tašky a tlačí debny. Nikdy sa však nesťažoval.
„Trhalo mi srdce, keď už ťažšie chodiaca legenda teperila veľké vaky. Tie časy boli také, musel som to rešpektovať. Vraj: trénuj hráčov,“ opisoval známy tréner Dušan Galis.
Chcel byť užitočný
Popluhárov dlhoročný spoluhráč v Slovane Jozef Vengloš vysvetlil v súvislostiach.
„Viem, že to mohlo pôsobiť zle. Tú prácu chcel i potreboval. Viete, aké sú dôchodky. Museli by ste Janka poznať, chcel si plat zaslúžiť, vždy robil všetko naplno," hovoril Vengloš, najslávnejší slovenský tréner.
„Tí chlapci mu chceli pomôcť, on túžil byť užitočný. Hral i žil skromne a poctivo. Ja som chápal jeho kustódstvo za niečo ambasádorské. Mladí spoznali, ako sa má správať veľký hráč."
Ján Popluhár žil na dôchodku v Bernolákove. Zomrel v roku 2011. V Bernolákove nesie štadión jeho meno.
Cena pre najlepšieho slovenského futbalistu roka nesie tiež jeho meno. Nečudo. Popluhár bol ako prvý vyhlásený za najlepšieho futbalistu Československa. Bolo to v roku 1965. Na Slovensku bol vyhlásený aj za najlepšieho futbalistu minulého storočia.
Keď prišiel na jeseň 2005 na návštevu do Bratislavy legendárny Portugalčan Eusébio, pýtal sa prekvapene v obkolesení smotánky z rôznych oblastí: „A príde Janko Popluhár?" Bol tam, lenže tradične skromne sa nedral vpred.
