Slovenská futbalová reprezentácia zažila rozpačitý rok 2025. Najskôr sa síce nedostala do B-divízie Ligy národov, no v jeseni si napravila chuť 2. miestom v kvalifikačnej skupine o postup na majstrovstvá sveta a ziskom miestenky v baráži.
V marci 2026 privítajú Slováci v dvojkolovej baráži Kosovo.
Ak uspejú, na Tehelnom poli uvidia diváci ešte jeden súboj a to s víťazom konfrontácie medzi Tureckom a Rumunsko.
Pre web denniksport.sk o všetkom porozprával tréner Francesco Calzona. Nevyhol sa ani ťažkým témam. Niektoré jeho odpovede prekvapili, iné zase nie.
Stále máme šancu
"Musíme byť všetci spokojní a šťastní, lebo sme splnili cieľ a stále máme šancu stať sa jedným zo šestnástich európskych účastníkov majstrovstiev sveta.
Len sa pozrime, aké tímy sú už mimo hry. Nerozumiem pesimizmu, ktorý cítim v ovzduší v súvislosti s národným tímom, mali by sme byť hrdí na mužstvo," začal taliansky kouč.
"Dovolím si tvrdiť, že pod mojím vedením Slovensko odohralo veľa vyrovnaných zápasov so súpermi z prvej desiatky rebríčka FIFA, pričom niektoré sme aj vyhrali," sebavedomo uviedol Calzona.
Na pozíciu Petra Pekárika vyskúšal mnohých adeptov. "Niektorí nedostali priestor v zápasoch, iní len v tréningovom procese, lebo ešte nie sú pripravení na medzinárodnú úroveň. Ak by sme ich postavili, mohli by sme im ublížiť.
Snažím sa tento problém riešiť, ale neviem hráčov vyčarovať. Jednoducho, nemáme takého pravého beka, ktorý by si miesto zastal okamžite. Stačí sa pozrieť do Niké ligy.
Koľko Slovákov hrá v našich kluboch na tomto poste? A keď takých nájdeme, ktorí z nich majú predpoklady presadiť sa na európskej úrovni?" pýta sa.
Rozhodol sa uprednostniť záujmy klubu
Vyjadril sa aj k tomu, prečo stopér Martin Valjent nehrá v reprezentácii. "Okej, skúsim to raz a navždy vysvetliť.
Raz prišiel za mnou porozprávať sa a povedal mi, že v reprezentácii je síce viac ako päť rokov, no odohral len trinásť zápasov, a preto sa rozhodol uprednostniť záujmy klubu a rodiny.
Urobil som maximum, aby som zmenil jeho pohľad, lebo do národného tímu patrí. Dal som mu aj čas na rozhodnutie, nech si všetko dobre premyslí.
Po určitej dobe sme sa znovu spojili, ale svoj názor nezmenil. Pred nomináciou na ME 2024 sme opäť debatovali, lebo som chcel, aby išiel s nami do Nemecka. Volal som mu deň pred jej ohlásením, ale zostal pri pôvodnom stanovisku.
Poďakoval mi, že som to zobral na seba a nehovoril otvorene, prečo chýba v reprezentácii.
Nemal som s tým problém, lebo na zrazoch sa vždy správal ako profesionál, zaslúžil si môj rešpekt. Ja som mu však odvetil, že prišiel čas na to, aby verejnosti všetko vysvetlil. Sľúbil, že tak urobí po Eure," prezradil Calzona.
Myslí si, že slovenská Niké liga patrí k podpriemerným. "Stačí sa pozrieť, kedy naše tímy s výnimkou Slovana vypadávajú v európskych súťažiach. V predkolách v auguste.
Otázka teda znie, či naša domáca súťaž dokáže vôbec produkovať kvalitu pre národný tím, nezužujme to len na jeden post. Niké liga nevychováva dostatok hráčov pre reprezentáciu. To je jednoducho fakt.
V národnom tíme potrebujete takých, ktorí medzinárodnú úroveň zvládajú. Veľmi rád pracujem s mladými hráčmi, dal som priestor viacerým, ale len tým, ktorí majú kvalitu. Leo Sauer prišiel do prvého tímu ako 17-ročný.
Mohli by sme pokračovať s Adamom Obertom, Tomášom Rigom, Ivanom Mesíkom.
Ja som ten najšťastnejší tréner, keď sa objaví mladý hráč s kvalitou a potenciálom, ktorý si príležitosť zaslúži.
Ale v poriadku, Niké liga je taká, aká je, my musíme na to reagovať. Existuje riešenie, povolávať mladých hráčov, dávať im priestor, nech sa zlepšujú priamo v reprezentácii.
Ale potom si otvorene povedzme pred štartom kvalifikácie, že teraz nie sú na prvom mieste výsledky, ale prestavba kádra.
Pre túto filozofiu sa doteraz nikto na Slovenskom futbalovom zväze (SFZ) nerozhodol," opísal situáciu Calzona.
Neprejavil rešpekt Slovensku
Okrem Valjenta je podobná situácia aj s Aleksandarom Čavričom, ktorý získal slovenské občianstvo a zväz mu v tomto mimoriadne pomohol.
"Po zavŕšení celého procesu som ho nominoval, no on povedal, že po prestupe do nového klubu nepríde, lebo sa chce úspešne adaptovať v Kašime Antlers.
Nejde o to, že neprejavil rešpekt mne. On tým neprejavil rešpekt Slovensku."
Dominik Greif a Róbert Mak - najväčšie sklamania Calzonu pri reprezentačnej kormidle. "Obaja totiž už poznali pravidlá a klímu v národnom tíme.
Mak hral za mojej éry šesť zápasov z dvanástich v základnej zostave, to hovorí o jeho postavení v reprezentácii," vysvetlil s tým, že v príprave mu toľko priestoru nedal a hráč to začal riešiť cez médiá.
"Svoje osobné záujmy povýšil nad reprezentáciu. Neskôr si asi uvedomil, že to nebolo správne. V deň, keď som zverejňoval nomináciu na šampionát, mi totiž zatelefonoval jeho agent.
Po troch mesiacoch od jeho spovede. Dovtedy si Róbert nenašiel čas na rozhovor.
Vtedy som už bol rozhodnutý, že nominujem Lea Sauera," doplnil Calzona pre uvedené médium.
