Črtala sa mu profesionálna futbalová kariéra. Záujem o neho prejavila Senica, ktorá v tom čase patrila k popredným slovenským klubom.
Vážne zranenie však jeho rozbehnutú kariéru zastavilo. DOMINIK KAČMÁR futbal miluje, a preto sa rozhodol pokračovať aspoň v nižších súťažiach.
Svoje praktické skúsenosti dnes odovzdáva mládeži a aj v tejto oblasti dosahuje výborné výsledky.
S bývalým mládežníckym reprezentantom sme sa porozprávali nielen o jeho kariére, ale aj o tom, ako sa na nový súťažný ročník pripravuje nováčik piatej ligy – TJ Družstevník Čirč.
Ako sa vyvíjala vaša futbalová kariéra?
Začínal som ako deväťročný v Bardejove, kde ma viedli tréneri Želinský a Sivák.
Patrili sme medzi kvalitný ročník (1995), čo sme potvrdzovali v lige, kde sme vždy hrali o najvyššie priečky, ako aj na turnajoch, ktoré sme absolvovali – napríklad víťazstvo na Mini Champions League vo Zvolene, dvakrát sme sa zúčastnili finále Halovej sezóny v Myjave, turnaje v Prahe a podobne.
V Bardejove som pôsobil do 15 rokov, potom som prestúpil do Senice. Tam som strávil dva a pol roka, hrával som v dorasteneckých kategóriách.
Veľmi si cením aj to, že som mal možnosť reprezentovať Slovensko – tie chvíle v národnom drese patria medzi moje najkrajšie futbalové spomienky.
Neskôr som sa vrátil späť do Bardejova, kde som ešte nastupoval v kategórii U19, a následne som sa presunul do A-mužstva (2. liga), kde ma trénovali pán Kica a neskôr Kukulský.
Bohužiaľ, počas troch rokov som absolvoval dve plastiky kolien a musel som skončiť s profesionálnym futbalom. Uvažoval som, čo ďalej.
Myslím si, že každý futbalista, ktorý prejde dlhodobým alebo opakujúcim sa zranením, premýšľa, čo robiť po kariére. Po odchode z Bardejova som rok nikde nehral a zamestnal som sa.
Neskôr ma oslovil kamarát Vlado Pyda, či by som nechcel prísť do Čirča. Dlho som zvažoval, no napokon som túto možnosť prijal – a bolo to moje najlepšie rozhodnutie. Vrátila sa mi chuť do futbalu.
Spoznal som skvelú partiu ľudí, ktorí chcú robiť futbal s láskou a bez platenia hráčov. Po dvoch rokoch v Čirči som sa rozhodol pre zmenu, pretože som cítil, že chcem hrať vyššiu súťaž.
Prijal som ponuku Raslavíc, kde som pôsobil štyri roky. Rozhodol som sa aj preto, lebo sa tam rysovalo veľmi kvalitné mužstvo, čo sa aj potvrdilo – hrali sme v 4. lige.
Minulý rok po sezóne som sa rozhodol nepokračovať ďalej, pretože som nedokázal skĺbiť trénovanie v Tatrane Prešov s hraním v tejto súťaži. Keďže ale futbal stále chcem hrať, vrátil som sa do Čirča.
Prečo práve Čirč?
Prišla otázka, čo ďalej – či chcem ešte aktívne hrávať alebo nie. Znova prišlo spojenie s klubom, v ktorom som po zraneniach znovuobjavil radosť z futbalu – a tým bol Čirč. Ambície klubu a kvalita kádra, ktorá sa tam formovala, ma presvedčili, že sa tam chcem vrátiť.
Musím povedať, že ročník 2024/25 bol asi najúspešnejší v mojej mužskej kariére – 24 víťazstiev, 1 remíza, 1 prehra. Nebolo to len o individuálnej kvalite, ale najmä o výbornej partii, ktorá trávila čas spolu aj mimo ihriska.
Ste nováčikom v piatej lige. Čaká vás neľahká úloha vybudovať si dobré meno. Ako hodnotíte prípravu na túto súťaž?
Príprava bola krátka. Odohrali sme tri prípravné zápasy. Letná príprava je špecifická – veľa hráčov je na dovolenkách, brigádach a podobne.
Pracovalo sa najmä na kondícii, ale aj na súhre, čo bude pre nás ako nováčika v súťaži kľúčové.
Ako vidíte šance TJ Družstevník Čirč ako nováčika v piatej lige?
Určite nás čaká ťažký ligový ročník, ale rozhodne nejdeme do ligy len pre účasť. Máme mladý, behavý tím, ktorý dopĺňajú skúsení hráči.
Ak sa nám vyhnú zranenia a udržíme partiu z minulej sezóny, môžeme byť nepríjemným súperom pre každého. Cieľom je stabilizovať sa v súťaži, no nechceme si zbytočne klásť limity.
Ste úspešný ako tréner mládeže. Ako sa vám darí odovzdávať skúsenosti mladým futbalistom?
Áno, s U12 Bardejova sme dokázali vyhrať 1. ligu východ, čo bol veľký úspech pre chlapcov. V tréningu tvrdo pracovali, mali chuť a hlavne potenciál. Po sezóne sme sa viacerí tréneri rozhodli skončiť v Partizáne Bardejov.
Po nejakom čase prišla ponuka z Tatranu Prešov, kde pôsobím dodnes. Sú tu dobré podmienky a dosiahli sme niekoľko výborných výsledkov. Hneď v prvej sezóne naši chlapci ako U13 vyhrali 1. ligu východ. V nasledujúcej sezóne sme ako U14 skončili v nadstavbe tretí – hneď za Žilinou a Ružomberkom.
To by ich malo motivovať, aby na sebe pracovali ešte viac. Samozrejme, výsledky nie sú všetko – sú radosťou, ale pred nimi je ešte veľmi veľa práce.
Mňa osobne práca s deťmi baví, lebo v každom tréningu vidím zmysel – keď vidíš, ako chlapci napredujú, je to najväčšia odmena. Samozrejme, nie vždy je to ideálne, ale aj o tom je mládežnícky futbal.
Ako vidíte šance svojich zverencov v reprezentácii?
Chlapci do U14 chodia na výbery VSFZ, kde sa konfrontujú na regionálnych zrazoch proti výberom SSFZ, ZSFZ a BFZ. Je to na každom z nich – len poctivým prístupom v každom tréningu a zápase sa tam môžu dostať.
Nemyslím si, že cesta do reprezentácie z Prešova je nedosiahnuteľná – aj minulú sezónu dostali priestor chlapci ako Kyjovský či Stuhlák, ktorí si to svojimi výkonmi zaslúžili.
Čo robí Dominik Kačmár, keď nehrá futbal?
V okrese Bardejov pôsobím ako koordinátor pohybovej aktivity v projekte KidsFunAcademy.
Počas školského roka sa v materských školách venujeme rozvoju pohybovej gramotnosti – všeobecnej gymnastike, atletike, pohybovým hrám, loptovým hrám a najmä zábave.
Minulý školský rok sme fungovali v 20 materských a 5 základných školách, pričom sme pracovali s približne 350 deťmi.
Samozrejme, svoj čas venujem aj rodine, ktorá ma vo všetkom podporuje. Veľa času trávime s naším trojročným synom, ktorého už vedieme k pohybu.
