BRATISLAVA. Carlos Forbs, 21-ročný Portugalčan, ktorý doteraz nevynikal gólovým inštinktom, rozobral Barcelonu s chladnou presnosťou a sebavedomím skúseného hráča.
Jeho výkon pôsobil ako prelom – namiesto nenápadného krídelníka zrazu prišiel muž, ktorý dokázal rozhodnúť veľký zápas.
Barcelona mu to umožnila — naivne, bez organizácie, s obranou, ktorá pôsobila ako otvorené okno do Flickovho (tréner Barcelony, pozn. red.)nebezpečne prečítaného systému.
Pred zápasom o ňom mimo Belgicka hovoril málokto. Carlos Forbs pred sezónou prišiel za šesť miliónov eur z Ajaxu Amsterdam, kde sa nepresadil.
V tejto sezóne má na konte päť gólov, v minulej však nedal žiadny. Teraz belgické médiá píšu o „zrode hviezdy“, zatiaľ čo španielska Marca ho označila za „hráča, ktorého väčšina fanúšikov pred zápasom ani nepoznala“.
FC Bruggy hlavne vďaka nemu v stredu večer remizoval s favorizovanou Barcelonou 3:3.
Jeho prvý gól – po perfektne načasovanom úniku za obranu – bol ukážkou toho, ako jednoducho sa dá rozbiť Flickov systém. Nicolò Tresoldi sa najprv udržal v postavení mimo hry, čím odpútal pozornosť obrancov, a potom pre Forbsa otvoril cestu.
Yamal ako záchranný plán
Druhý gól? Takmer identický scenár – iba iná situácia. Zle ukončený útok hostí, strata lopty, dlhý pas do priestoru, Forbs prešprintoval Garcíu aj Koundého a trestal.
Hral s ľahkosťou, ktorá vyzerala provokatívne.
Barcelonu držal nad vodou len 18-ročný Lamine Yamal.
Strelil nádherný gól, pripravil ďalší.
V každom dotyku mal zámer, v každej prihrávke odvahu. „Bol výborný. Je to výnimočný hráč, vždy dokáže urobiť rozdiel,“ povedal po zápase stredopoliar Frenkie de Jong.
„Ale ak chceme vyhrávať, nemôžeme sa spoliehať len naňho.“
De Jongove slová zneli unavene – ako keby opisoval starý problém, ktorý sa stále opakuje.
Prečítaná, zraniteľná
Barcelona má špičkových technikov, ale keď stratí loptu, zmení sa na krehkú konštrukciu. Tréner Hansi Flick chce hrať s vysokou líniou, no bez precízneho pressingu sa z nej stáva samovražedná pasca.
Bruggy ju čítali dokonale. Od prvej minúty využívali presne tie miesta, ktoré už v tejto sezóne objavili Rayo Vallecano, PSG, Real Madrid, či Bilbao: priestor za obrannou štvoricou, kam stačí jedna kolmica alebo dlhá lopta a Barcelona je zrazu v panike.
Ak má súper dostatok času „zdvihnúť hlavu“, ako píše Marca, obrana Barcelony je bezbranná.
Toto nie je otázka formy – je to otázka systému. Flickov štýl stojí na presnom načasovaní a spoločnom pohybe všetkých jedenástich hráčov. No kým minulý rok bol tento mechanizmus takmer bezchybný, teraz z neho zostal len plán na papieri.
„Neboli sme dobrí. Mali tri jasné šance a dali nám tri góly. Je to remíza, ale chutí ako prehra,“ povedal po zápase De Jong.
Flick: Systém sa otriasa
A dodal presne to, čo už každý tušil: „Nevedeli sme zastaviť ich protiútoky. To nás zranilo.“
Hansi Flick sa po zápase snažil zachovať pokoj. „Nebolo to jednoduché,“ priznal. „Prehrávali sme súboje v strede poľa a nedokázali tlačiť na loptu. To musíme zmeniť.“
Povedal to bez emócií, no pôsobilo to, akoby už aj on cítil, že problém je hlbší. Nie je to len otázka intenzity či fyzickej pripravenosti. Je to kríza identity.
Barcelona sa za posledné týždne zmenila na predvídateľný tím, ktorému súperi vedia ublížiť rovnakým spôsobom.
„Nie je to len o obrane,“ doplnil skúsený Eric García. „Je to o tom, ako všetci útočíme a bránime. Keď stratíme loptu v rizikovej zóne, súper má okamžite výhodu. To musíme minimalizovať.“
V minulej sezóne Barcelona stratila v skupine Ligy majstrov len päť bodov. Teraz, po štyroch zápasoch, už má rovnakú bilanciu.
Hrdina na nesprávnej strane
V tabuľke je mimo postupovej osmičky. A čaká ju výjazd na Chelsea – ďalší test, kde naivita nebude odpustená.
V defenzíve nie je žiadny progres. Zlé postavenie, pomalý návrat, zlá komunikácia medzi stopérmi a brankárom Szczesným. V nadstavenom čase mohla prehrať – po ďalšej hrubej chybe po rozohrávke.
Denník Marca to vystihol presne: „Obranná línia, ktorá bola vlani najväčšou zbraňou Barcelony, sa teraz stala jej najväčším problémom.“
Carlos Forbs ukázal, že futbal stále vie rozprávať nečakané príbehy.
Nie megastar, nie hráč s miliónovým kontraktom, ale chlapec, ktorý v minulej sezóne neskóroval ani raz, práve zahanbil jeden z najbohatších klubov sveta.
Na druhej strane – Lamine Yamal odohral ďalší zápas, v ktorom potvrdil, že jeho talent nie je len sezónny záblesk.
Upokojil chaos
Každý jeho dotyk s loptou prinášal iskru, energiu, rýchlosť. Stále má len 18 rokov, ale pôsobí ako líder.
V Brugách niesol tím na chrbte: strelil vyrovnávajúci gól, pripravil tretí a zakaždým, keď sa lopta dostala k jeho nohám, hrozilo nebezpečenstvo.
Lenže aj on má svoje limity. Nemôže večne kompenzovať systém, ktorý sa rozpadá.
Jeho brilantný gól po rýchlej kombinácii s Fermínom Lópecom na chvíľu upokojil chaos.
Keď sa zdalo, že mužstvo potrebuje len iskru, prišla – od neho.
„Mám zmiešané pocity,“ povedal Yamal po zápase. „Chceli sme víťazstvo. Sme Barça, musíme vždy vyhrať.“
Potom sa usmial a dodal: „Je ťažké vyhrať, keď inkasujete tri góly. To musíme zlepšiť.“
Na otázku o góle odpovedal jednoducho: „Snažím sa, ako viem. Fermín mi to šikovne posunul – všetko sa stalo veľmi rýchlo. Ale keď nevyhráte, radosť je len polovičná.“
Messi? Dal ich tisíce
V mixzóne sa novinár pokúsil porovnať jeho akciu k legendárnemu Messimu.
„Viete, koho mi to pripomína?“ spýtal sa ho.
„Nie,“ reagoval Lamine.
„Lea Messiho,“ odpovedal reportér.
Yamal sa usmial, ale odmietol to: „Nemôžem sa porovnávať s Messim. On dal takýchto gólov tisíce. Ja si musím nájsť vlastnú cestu.“
„Hovorilo sa o mojej pubalgii (bolestivý zápal v oblasti triesiel a lonovej kosti), o tom, že som bol smutný. Nič z toho nebola pravda,“ povedal. „Chcel som len hrať futbal, vrátiť sa a znovu sa cítiť dobre na ihrisku.“
Ani piskot belgického publika ho nerozhodil: „Ak ma vypískajú, znamená to, že robím svoju prácu správne.“
