Netušil, že sa bude futbalom živiť, označili ho za básnika. Panenka oslavuje jubileum

BRATISLAVA. Do futbalovej histórie sa naveky zapísal hlavne vďaka originálne kopnutej penalte vo finále majstrovstiev Európy v Belehrade v roku 1976.

Bývalý vynikajúci československý futbalový reprezentant Antonín Panenka má v sobotu 2. decembra 75 rokov.

"Pre mňa je dôležitá jedna vec, že to čo som mal rád, futbal, čo bol môj koníček a s čím som sa bavil, sa stalo mojim povolaním. To si myslím, že nezažije veľa ľudí.

Netušil som, že sa budem futbalom aj živiť. To považujem za najväčší top v živote. Potom to boli športové úspechy. Bol to Belehrad, ale veľmi vysoko si cením, že som niekoľkokrát v živote hral s výberom sveta a Európy.

S najlepšími hráčmi v tej dobe ako bol Eusébio da Silva Ferreira, Bobby Charlton, Franz Beckenbauer, Lev Ivanovič Jašin, Johan Cruijff. S takýmito hráčmi som mal možnosť byť v kabíne a zažiť atmosféru. To bolo nádherné," vyznal sa pre TASR.

Len minulý týždeň sa zlatí chlapci z belehradského finále spoločne stretli.

"Účasť bola neskutočne dobrá, Jozef Móder a Zdeněk Nehoda chýbali. Inak tam boli všetci, ktorí to zažili a žijú. Dokonca aj Marián Masný (Béla) prišiel. Bolo to krásne stretnutie, kde sme si všetci pospomínali, porozprávali.

Trošku sme ten futbal skritizovali, poplakali sme si, aj vypili a bolo to príjemné. Ja to beriem stále tak, že Slovensko a Slováci nie sú žiadna cudzia zem, sú to takí istí kamaráti, ako boli predtým," prezradil TASR Panenka.

Beckenbauer sa už nedostal na rad

Panenka sa narodil 2. decembra 1948 v Prahe. Patril k odchovancom Bohemiansu Praha, ktorého zeleno-biely dres si obliekal od žiackych rokov.

Na seniorské prvoligové trávniky za pražských "klokanov" nastúpil v 19. rokoch. Farby materského klubu v najvyššej súťaži vtedajšieho Československa hájil v rokoch 1967-1981 a ako stredopoliar strelil 76 gólov.

Panenka nevynikal bojovnosťou či rýchlosťou, ale predovšetkým výbornou kopacou technikou. Aj vďaka týmto prednostiam patril v rokoch 1973-1982 k oporám československej reprezentácie, s ktorou v roku 1976 získal európsky titul na ME v bývalej Juhoslávii a v roku 1980 bronzovú medailu na ME v Taliansku.

K oporám patril aj na majstrovstvách sveta (MS) v Španielsku v roku 1982. Celkovo v reprezentačnom drese odohral 59 zápasov a strelil 17 gólov.

V belehradskom finále sa výber Československej socialistickej republiky (ČSSR) nabitý prevažne hráčmi bratislavského Slovana postavil proti silnej reprezentácii vtedajšej západnej Nemeckej spolkovej republiky (NSR).

Po remíze 2:2 a bezgólovom predĺžení sa dostalo až k jedenástkovému rozstrelu. Do ôsmeho pokusu všetci aktéri pokusy premenili.

Prvý zaváhal až Nemec Ulli Hoeness, po ktorom nasledoval kanonier Bohemiansu Praha Antonín Panenka. Ten svojou strelou do stredu bránky prekonal bezmocného a očividne šokovaného brankára Seppa Maiera.

Pomenoval po ňom mesačník

Československo sa tešilo z titulu európskych šampiónov. Kapitán reprezentácie NSR legenda Franz Beckenbauer už kopať nemusel.

Na druhý deň sa svetové médiá predháňali ako pomenovať Panenkov spôsob prevedenia penalty. Najčastejšie sa kop prirovnával k padajúcemu listu.

Českí novinári hovorili o "vršovickom dloubáku", lebo Panenka patril v tom čase k oporám vršovického Bohemiansu. Francúzske média zasa nazvali Panenku futbalovým básnikom.

Aj vďaka belehradskej jedenástke je po legende českého futbalu pomenovaný španielsky futbalový mesačník Panenka.

Legendárny exekútor finálovej jedenástky zanechal nezabudnuteľnú stopu aj v Rakúsku. V rokoch 1981-1985 totiž hrával za renomovaný Rapid Viedeň.

So slávnym rakúskym klubom získal dva ligové tituly v najvyššej rakúskej futbalovej súťaži a v roku 1985 sa s ním prebojoval až do finále Pohára víťazov pohárov (PVP). V ňom však Viedenčania podľahli 1:3 anglickému Evertonu.

Práve na toto obdobie vo veľmi dobrom spomína Panenka.

"Moje pôsobenie v Rapide Viedeň, kde som bol štyri a pol roka, vnímam ako najkrajšie obdobie môjho života. Nielen futbalového, ale aj rodinného. Boli sme často spolu, čo v Čechách nebolo možné.

Navyše to bolo podmienené tým, že som získal dvakrát titul, trikrát sme vyhrali Rakúsky pohár a dostali sme sa až do finále Európskeho pohára. Takže z hľadiska športovej úspešnosti to bolo neuveriteľne dobré," zdôraznil Panenka.

V sezóne 1983/84 bol Panenka najlepší ligový strelec Rapidu Viedeň, za ktorý odohral celkovo 127 duelov a vsietil 63 gólov.

Rakúsku hráčsku kapitolu uzavrel v druholigových kluboch VSE St. Pölten (1985–1987), SK Slovan Wien (1987–1989) či v ASV Hohenau (1989-1991).

Má aj štátne vyznamenanie

Po návrate do vlasti pôsobil niekoľko rokov ako asistent trénera a funkcionár Bohemiansu Praha. V súčasnosti zastáva post čestného prezidenta klubu.

"Vo funkcii som stále, ale ako čestný prezident. Nevykonávam denno-dennú prácu, nerozhodujem o finančných transakciách, hráčoch atď. Na to všetko sú tu ľudia. Moja úloha je reprezentatívneho charakteru.

Ide o spoluprácu s našimi partnermi, sponzormi, kde využívajú v rámci svojich firemných akcií našich hráčov a podobne. Je to nepracovná funkcia, ale skôr reprezentatívna," objasnil TASR o svojom aktuálnom pôsobení Panenka.

V roku 2008 ho ocenili Cenou Václava Jíry. Tá sa udeľuje osobnostiam, ktoré sa významne zaslúžili o rozvoj českého futbalu.

Je tiež nositeľ českého štátneho vyznamenania - Medaily Za zásluhy I. stupňa, ktoré mu udelil v roku 2008 vtedajší český prezident Václav Klaus.

Na platforme youtube má Panenkové famózne kopnutie jedenástky milióny vzhliadnutí. Stovky futbalistov z celého sveta, vrátane legiend, sa odvtedy snažili a snažia, či už úspešne alebo neúspešne, napodobniť Panenkovú jedenástku.