BRATISLAVA. Aj veľmi slávni hráči idú pred zápasom nezvyčajne veľakrát na záchod. Súvisí to s nervozitou. Cítia úzkosť.
Brankára Dominika Greifa nepriateľské prostredie na veľkých štadiónoch fascinuje.
„Neviem sa dočkať, ako ma vypískajú. Neviem, prečo to tak je. Nie som typ, ktorému sa roztrasú kolená. Hukot patrí k futbalu,“ priznal v minulosti v rozhovore pre SME brankár Slovana Bratislava Dominik Greif.
Tvrdí, že strach či stres pred zápasom v jeho prípade nepripadajú do úvahy.„Niektorí mi dokonca tvrdia, že vyzerám, akoby ma to nebavilo,“ priznáva.
Neplatilo to však vždy.
„Teraz mi pripadá komické, že som bol ako pätnásťročný dorastenec v strese. Premýšľal som o tom, čo sa stane, keď zle vybehnem na center. Snažím sa radiť aj chlapcom na besedách alebo ak mi napíšu. Haló, máš pätnásť a o ničom sa nerozhoduje,“ dodal Greif.
Brankár a najlepší? To je unikát
Nebol odmalička výnimočným brankárom. V mládežníckych výberoch dlho chýbal.