Jednou z najvýraznejších postáv košickej atletiky, ktorá doteraz aktívne preteká a trénuje na Slávii TU v Košiciach je Eva Poláková (1944).
Ku každému milá a prívetivá, bez predsudkov porozpráva, a keď treba, aj poradí.
Dlhoročné skúsenosti a zážitky Evy Polákovej by sme mohli obsiahnuť v nejednej knihe.
K atletike presedlala z tenisu až v Košiciach
Kto i len zopárkrát navštívil štadión na Watsonovej počas pretekov alebo cez týždeň počas tréningov, nemohol si nevšimnúť Evku, ako ju všetci volajú.
Buď v posilňovni počas silovej prípravy, kde vytlačí niekoľko ton ročne alebo tartanovej dráhe, kde si udržiava bežeckým tréningom kondíciu. No pred sezónou najčastejšie v diskárskej klietke, kde hádže diskom.
„Keď sa atletike dlhšie venuješ a pristupuješ k tomu seriózne a s úctou sa správaš ku všetkým, tak si s tebou teta Evka určite potyká.“
A to je už veľká česť.
Málokto však vie, že pochádza z Partizánskeho, ako 12-ročná začínala s tenisom v Piešťanoch.
V Košiciach počas štúdia na priemyslovke v nej profesori videli potenciál pre atletiku, a tak ju poslali do vtedajšej Slávie na skusy.
Začínala ako šprintérka a prekážkarka, kde sa ako mladšia dorastenka stala členkou víťaznej štafety v behu na 4x60 m v roku 1961. V Československu to bol v tom čase výkon roka a ako sama vraví, dlho nebol prekonaný.
Až do roku 1972 behávala 80 m cez prekážky, s ktorými sa musela rozlúčiť zo zdravotných dôvodov.
„Skúšala som aj päťboj, no k disku som prvýkrát pričuchla v roku 1966 v Užhorode, kde som nastúpila za oddielovú kolegyňu. A celkom úspešne.“
