Dopoval, ale stále patrí medzi legendy. Zabel ovládal remeslo šprintu ako nik

Jeho meno stále patrí do kategórie legiend a jeho rekordy sa často spomínajú pri Tour či ďalších veľkých pretekoch. Dosiahol vyše 200 víťazstiev.

Erik Zabel však väčšinu svojej kariéry dopoval. Vo svojom remesle bol ale majstrom a bol na začiatku kariér Andrého Greipela či Marka Cavendisha.

Vyrastať v sedemdesiatych rokoch vo východnom Berlíne nebolo nič závideniahodné. Vymaniť sa zo zovretia sa však dalo. V Nemeckej demokratickej republike sa šport tešil veľkej obľube a vysoko v rebríčku popularity bola aj cyklistika.

Erik Zabel mal k nej navyše odmalička veľmi blízko. Jeho otec Detlef bol úspešným reprezentantom, mal niekoľko sľubných výsledkov.

„Cyklistov, ktorí v tom čase jazdili v národnom tíme NDR, poznal každý. Cyklistika bola veľmi populárna. Každý chlapec sníval o tom, že raz bude reprezentovať,“ opisoval Zabel v dokumente Legenda.

Už ako junior bol úspešný. Začínal dráhovou cyklistikou, kde získal rýchlosť.

„Kopce ma desili. Vždy som vedel, že mojou jedinou šancou je byť šprintérom,“ vravel. Stal sa jedným z najúspešnejších v histórii cyklistiky.

Zabel sa však medzi šprintérmi presadil skôr tým, že bol všestranný. Teda vedel výborne zvládnuť aj stúpania a problémy nemal ani v horských etapách, kým mnohí jeho súperi sa trápili. Napríklad Talian Mario Cipolinni zvykol v horských etapách odstúpiť. Zabel navyše vedel zaujať aj na veľkých klasikách.

Jednu z najslávnejších Miláno – San Remo vyhral dokonca štyrikrát. Triumfoval tiež na Amstel Gold Race a darilo sa mu aj na flámskych klasikách.

V Nemecku patril medzi najznámejších športovcov vôbec. V roku 2001 ho vyhlásili za športovca roka. V tom čase bol na vrchole popularity a bol päťnásobným držiteľom zeleného dresu z Tour de France.

Zabelova nočná mora

Neboli to však len víťazstvá, čo ho preslávilo.