Štefan Havlík (na snímke) urobil pred nastávajúcimi majstrovstvami sveta korektúry v príprave. "Trošku som viac jedol, ale viac aj trénoval," konštatoval košický borec, jeden z pilierov kulturistickej reprezentácie. Nominačné súťaže v Trnave i Poprade dopadli dobre, stal sa absolútnym víťazom. V Ostrave by sa mal predstaviť v premiérovej kategórii do 100 kilogramov. "Cítim sa v nej lepšie. Urobil som hromadu roboty, nabral som svaly a je mi ľúto dávať to dolu. Ak by som sa zbavil hmoty, tak sa budem, motať v deväťdesiatke ešte sto rokov," povedal nadnesene. Svoje triumfy cez uplynulý víkend nepreceňuje. Jednak čakal silnejšiu konkurenciu a okrem toho vie, že inokedy tiež dominoval na podobných akciách, porazil Kočiša či Mozolániho, a potom na "svete" oni žali zlato, kým jemu zostali oči pre plač.
V máji bol na majstrovstvách Európy v Bratislave. Vtedy mal poriadnu šichtu, lebo okrem individuálnej súťaže, ktorú vyhral, si trúfol aj na zápolenia párov vedno s Janou Purdjakovou. Rovnako v nej Slováci dominovali. Vlani bol v podobnej situácii a na MS skončil štvrtý, iba bod za medailou. "Z toho si nerobím hlavu, je to šport. Súperi tiež drú a nesedia pred televízorom. Nie je to atletika, kde sa dá výkon zmerať. Idem si zasúťažiť a nemyslím na to, o aké méty by som sa mal pobiť. Vôbec ma neprenasleduje pocit, že musím. Už to neprežívam tak ako kedysi. Som už zrelší, na pódiu sa pohybujem niekoľko rokov." V Bratislave to bolo iné, tam cítil tlak. Teraz vníma svoj štart tak, že je spokojný s tým, čo urobil počas prípravy a určite vie, že sa zlepšil. Toho, že by domáce prostredie potlačilo Čechov, sa neobáva. "Zažil som situáciu, že v Egypte domáci pretekár mohol vyhrať, ale napokon skončil druhý."
Vie, že konkurencia bude nabitá. Očakáva staré známe tváre, ale nevylučuje, že vyskočí niekto nový. Do stovky sa môžu presunúť borci z deväťdesiatky, ale aj z najťažšej kategórie. "Dosiaľ bolo na svetových šampionátoch okolo 150 účastníkov, do Ostravy sa hotuje dva razy toľko. Každá kategória bude nabitá." Zatiaľ má z MS jedno zlato, ktoré získal v Bombaji. Na pódiu mu ho však nedali, ale až neskôr, keďže niektorí súperi pred ním mali pozitívne dopingové testy a musel medaily vrátiť. "Bolo by pekné, keby som teraz získal medailu priamo pri dekorovaní. Vybojovať kov na takej to akcii nie je jednoduché. Už postup do finále je úspechom. Pretekár nemôže kalkulovať so žiadnym umiestnením. Stačí spomenúť Colemana, vyhral viackrát Olympiu a predsa naposledy už nebol najlepší."
Východniar sa snažil urobiť čosi so svojou svalovou hmotou, skvalitňoval pás, chrbát, objemy na rukách. Náročné bude zvládnuť ohromný nápor súvisiaci z počtu súťažiacich. Deväťdesiatka bola považovaná za najťažšiu, ale ani stovka nebude o nič ľahšia. Ak sa na scénu postaví 40 borcov a počas pár minút arbitri musia vybrať pätnástich do semifinále, nie je jednoduché prezentovať sa tak, aby pretekár upútal. "Z toho plynie ponaučenie, že treba bojovať od začiatku, lebo pri takej záľahe sa môže stať, že rozhodcovia niečo a niekoho prehliadnu."
Ešte váha s hudbou
Podľa nových pravidiel sa väčší dôraz kladie na predvedenie voľnej zostavy, hoci kulturisti stále nevedia, čo sa vlastne v tejto časti vystúpenia boduje. Štefanovi viac pasuje pomalá hudba, ale uvažuje nad tým, že v Čechách sa upriami na rezkejší doprovod. "Možno niečo živšie by mi pomohlo. Ešte uvidím, ktorú možnosť zvolím, poradím sa s trénerom Milanom Čížekom. Ktovie, či by nebolo vhodné niečo pre publikum, aby začalo tlieskať. V takých prípadoch inak reagujú aj rozhodcovia." V Trnave i Poprade mal novú zostavu, ale v pomalšom tempe. To, že by novinku nemal vžitú, sa neobáva, s choreografiou nemá problémy, je známy ako šoumen. "Aj naposledy som si postavil zostavu ráno pred súťažou."
