V Nemecku zažili aj česko-slovenské derby. Prekvapili ich provizórni postranní

HOFKIRCHEN, BRATISLAVA. Šampanské, dymovnice, šalátová misa pre víťaza. Také boli majstrovské oslavy po stretnutí Hofkirchen–Fürstenstein v desiatej najvyššej nemeckej súťaži, takzvanej A-Klase.

Domáci zvíťazili 8:0 a zabezpečili si tým titul. Boli pri tom aj dvaja hráči zo Slovenska, Barnabás Somogyi a Levente Pőthe.

Kamaráti z Dunajskej Stredy

Tamojší tím tvorí zvláštny mix hráčov. Okrem miestnych, ktorí celý svoj život strávili v rodnej dedine a futbal je pre nich forma zábavy s kamarátmi spojená s neodmysliteľným pivkom, v mužstve pôsobia aj zahraniční futbalisti, ktorí to považujú iba za odrazový mostík do vyšších regionálnych súťaží a k vyšším zárobkom.

Podobne to vnímali aj dvaja kamaráti z Dunajskej Stredy, odchovanci DAC, ktorí chceli skúsiť šťastie v zahraničí.

Barnabás Somogyi bol v DAC až do momentu, kým na Žitnom ostrove nezrušili B-tím. Potom chytal v nemeckom Bremerhavene, odkiaľ sa vrátil do treťoligového Gabčíkova.

Levente Pőthe začínal v Holiciach. Tam si ho všimli a dostal sa do DAC, kde prešiel všetkými vekovými kategóriami. Odtiaľ mladého obrancu zaviedla futbalová cesta do Veľkého Mederu. Pol roka strávil aj v Šamoríne a po rozpade mužstva vo Veľkom Mederi sa vrátil na šesť mesiacov do Holíc.

„Práve v ten deň, keď sme sa rozišli s priateľkou, mi zavolal Barni, či s ním nechcem odísť do Nemecka. Bral som to tak, že už tu naozaj nie je nič, kvôli čomu by som ostal a prikývol som,“ pripomenul udalosti spred troch rokov Levente Pőthe.

Majstrovské oslavy v Hofkirchene

Vstávajú skoro ráno

Hofkirchen leží v Bavorsku na brehu Dunaja, neďaleko mesta Passau. Dvaja kamaráti sem prišli v lete 2019. Klub sa netajil majstrovskými ambíciami, k čomu mali pomôcť aj legionári. Mladíci zo Žitného ostrova si našli prácu priamo v obci: rozvážajú potraviny zo skladu.

„Ja som iba spolujazdec, pomáham šoférovi kamióna pri nakladaní i vykladaní tovaru. Vstávam ráno o 3.30 a v robote som približne do druhej. Levi si spravil vodičák na kamión, takže on je už šoférom. On začína trochu neskôr, vstáva o štvrtej a pracuje do štvrtej-piatej. Potom nás ešte večer čaká tréning,“ opísal denný režim Barnabás Somogyi.

V Hofkirchene pôvodne neplánovali ostať dlho, prišla však pandémia koronavírusu, ktorá značne ovplyvnila amatérske súťaže aj v Nemecku. Po dvoch neúplných sezónach sa ročník 2021/2022 mohol uskutočniť konečne bez obmedzení.

SV Hofkirchen mal slušný náskok už po jesennej časti, práve preto ostala dvojica z Dunajskej Stredy až do konca sezóny.

Po zisku majstrovského titulu by si však radi našli angažmán v Rakúsku.

„Odkedy otvorili diaľnicu D4, z Dunajskej Stredy sa dostanem do Viedne za štyridsať minút. Aj z hľadiska financií sa oveľa viac oplatí hrať v rakúskych nižších súťažiach, ako v Nemecku,“ tvrdí Somogyi.

Nedostatok rozhodcov

Dedinský futbal má svoje špecifiká aj v Nemecku. Za vylúčenie po druhej žltej karte nie je v tejto súťaži žiadny trest. Hráči môžu zbierať žlté karty do nekonečna, nemusia vynechať zápas, aj keď už majú na konte istý počet žltých.

Okamžité červené karty však niekedy rieši aj súd ako ublíženie na zdraví. Stalo sa to aj jednému českému hráčovi Hofkirchenu.

V Nemecku hrá množstvo českých futbalistov, kamaráti z Dunajskej Stredy zažili v prvom roku pôsobenia aj česko-slovenské derby. „Vtedy bol v tejto lige aj tím, v ktorom bolo šesť českých hráčov. Bolo to vyhecované stretnutie, lietali nadávky. Po zápase sme však boli už najlepší kamaráti,“ vravel Barnabás Somogyi.

„Úroveň zápasov by som mohol porovnať s úrovňou piatej ligy u nás, ale v týchto nižších súťažiach je nedostatok rozhodcov. Takže postranní rozhodcovia sú symbolicky ľudia zo zainterensovaných klubov, ktorí najmä iba stoja pri čiare. Niekedy ich ostatní zásobujú pivom či vínnym strikom, aby sa nenudili,“ prezradil ďalší zaujímavý detail 23-ročný brankár.

O hráčov však nie je núdza: v A-Klase majú všetky kluby aj rezervný tím.

Na jeseň stratil SV Hofkirchen body iba v jednom zápase. Po vydarenej jesennej časti niektorí hráči už začali brať tréningy na ľahkú váhu.

„Mali sme veľký náskok, takže už si mysleli, že sú majstri a už sa im nechcelo chodiť na tréning. A prečo by aj chodili, keď ich absencie nemali žiadne následky,“ poznamenal Levente Pőthe.

Mužstvo trénuje zvyčajne dvakrát do týždňa, podľa toho, kedy má hrajúci tréner čas. Barnabás a Levente sa však snažia udržiavať vo forme aj mimo oficiálnych tréningov. Chodia behať, plávať či do posilňovne. Stále dúfajú, že by mohli hrať futbal aj na vyššej úrovni a chcú byť pripravení.