Je futbalovým fanatikom a nedá dopustiť na 1. FC Tatran Prešov. Prešovský rodák Daniel Dadej, ktorý sa v minulosti venoval futbalu aktívne sa s MY Bardejovské noviny a MY Prešovské noviny podelil o tie najzaujímavejšie okamihy zo svojho života.
Okrem iného aj o to, ako sa z nádejného futbalistu stal športovým redaktorom, kto ho k novinárčine priviedol a čo všetko mu život v mediálnom dianí priniesol.
Pre autenticitu ponechávame v rozhovore tykanie.
Futbal miloval, so školou nebol kamarát
Síce si prešovský rodák, ale zo začiatku si tu nežil. Ako to je?
- Som síce Prešovčan, ale do svojich siedmich rokov som žil v obci Gregorovce. Až neskôr sme sa celá rodina presťahovali do Prešova.
Akú strednú školu si navštevoval?
- Bola to súkromná obchodná akadémia v Prešove, ktorá sídlila zo začiatku na Volgogradskej ulici v Prešove.
Neplánoval si po strednej škole študovať médiá?
- Ani veľmi nie. Ja a škola sme naozaj neboli veľkí kamaráti (smiech). A keďže som hral futbal aktívne až do roku 2008, tak som tomu všetko prispôsobil. Tie ambície na vysokú školu tým pádom nejako padli.
No predsa len si uvažoval o štúdiu na vysokej škole.
- To áno. Uvažoval som nad tým, že pôjdem na fakultu telesnej výchovy a športu. No moje plány sa zmenili, keď som mal štyri roky po skončení strednej školy úraz, ktorý mi nedovoľoval pokračovať v aktívnej futbalovej kariére. A samozrejme do toho prišla potom aj práca a novinárska práca.
Kopačky si však nezavesil úplne na klinec.
– Aktívne síce išiel futbal bokom, ale stále si ho rád zahrám. Či už je to vonku, alebo v telocvični s partiou, ktorá je v Stropkove. Teraz je to už pre mňa iba ako hobby.
Novinárči vďaka legendám Vaľkovi a Leškovi
Ako si sa dostal k futbalu?
- K futbalu ma priviedol otec, ktorý ma neskôr aj trénoval. Od siedmich rokov som futbalom žil.
Odkedy si začal navštevovať zápasy futbalového Tatrana?
-Ou (úsmev), už ako sedemročný som začal navštevovať s otcom a bratom Vladom futbalové zápasy v Prešove. V období rokov 1989 – 2012 som dokopy vynechal zhruba 20 domácich zápasov Tatrana Prešov, možno ich bolo 25. Viac určite nie.
Viedla tvoja cesta k športovej žurnalistike cez futbal, alebo to bolo inak?
- O futbal v Prešove som sa zaujímal od detstva a práve vďaka tomu som sa stretával s prešovskými športovými novinármi. Prakticky ma však k tomu priviedol nebohý Emil Vaľko, ktorý robil športového žurnalistu v Prešove a komentoval zápasy futbalového klubu Tatran Prešov. S ním som mal dá sa povedať už ako chlapec veľmi dobré vzťahy a po tom, čo ma uviedol do prešovského Bulletinu na futbalový zápas, začal som sa o žurnalistiku zaujímať trošku viac. Bol to práve on, ktorý mi dal impulz k tomu, že áno, z teba raz bude novinár.
Veril si tomu?
-Vzhľadom na to, že som bol iba chlapec, tak som tieto slová bral s nadhľadom.
Čiže v kruhu športových žurnalistov si sa pohyboval už v mladom veku.
- Vďaka Emilovi Vaľkovi, ktorý ma uviedol do týchto kruhov. S novinármi som mal veľmi dobré vzťahy. Vtedy som začal publikovať aj niektoré svoje články z prípravných zápasov, keď ma niektorý z novinárov o to požiadal. Prvým takým bol novinár Ján Leško, prezývaný Džany. Za neho som robil svoj prvý riport zo zápasu.
O čom bol tvoj úplne prvý článok?