BRATISLAVA. Trpezlivosť nebola cnosť, ktorou by oplýval. Aspoň doteraz to platilo. Bol divoký, nedočkavý a energický.
Mal toľko sily, že niekedy akoby ňou až bez rozmyslu plytval. Ak ostávalo do cieľa 50 kilometrov a on sa cítil dobre, tak sa pustil do úniku. Sám a vyhral. Je to aj odraz jeho osobnosti.
Baví ho ukazovať sa, púšťať sa do únikov aj vtedy, keď to pôsobí ako samovražda.
Tento rok akoby ubral plyn. Na pretekoch Tirreno - Adriatico jazdil skôr nenápadne, držal sa v úzadí, no pomohol kolegovi k dvom triumfom. Sám sa však príliš neukazoval.
„Dnes ukázal, akoby sa posunul o celý level vyššie v porovnaní s predchádzajúcimi pretekmi. Šokoval ma. Celý čas na vrchole Poggia som hovoril, dobehnú ho, dobehnú ho,“ hovoril spolukomentátor Eurosportu a bývalý profesionál Adam Blythe.
Ukázal, že je silný
Mathieu van der Poela súperi nedostihli. Zo silnej štvorčlennej skupinky dokázal na vrchole stúpania zrýchliť. Doslova šprintoval.
„Keď sa oprel do pedálov, ja som po vlastnom útoku, nemal toľko síl. On si rýchlo získal náskok. V zjazde bol oveľa silnejší ako my. Zo zákrut zakaždým šprintoval. My sme nedokázali byť takí rýchli. Ten rozdiel bolo hneď vidno,“ opisoval pre Eurosport Tadej Pogačar.
„Mathieu ukázal, že je neskutočne silný. Keď zrýchlil, nedokázal som ho nasledovať,“ ohovoril Wout van Aert.
Aj vlani sa ukázalo, že na Miláno – San Remo je šanca získať výhodu nie v stúpaní ale v zjazde. Pred rokom využil svoj talent Matej Mohorič. Jeho jazda však bola v štýle kamikadze. Bolo to extrém.
Riskoval aj Holanďan?