Čuprynovi Slovensko učarovalo. Tatranská príroda ho dojíma

PREŠOV. Igor Čupryna, brankár slovenského hádzanárskeho suveréna Tatrana Prešov a ukrajinskej reprezentácie, vystúpil vo štvrtok podvečer na piedestál tradičnej ankety.

Sympatického a skromného gólmana vyhlásili za Najúspešnejšieho športovca mesta Prešov za rok 2018.

V Lige majstrov chýbal len krôčik

Keď Igor Čupryna zistil, že ho odborná komisia tak vysoko ocenila, sprvu tomu nechcel uveriť. „Ja? Veď v Prešove je toľko úspešných športovcov,“ vychrlil.

Po chvíli sa už tento aj vtipný spoločník rozhovoril celkom dobrou slovenčinou. Začal obzretím za minulým rokom.

„Bol úspešný, avšak aj ťažký. Nemožno opomenúť množstvo zranení, ktoré našich hráčov postihlo. Poznačilo to aj výkony v niektorých stretnutiach. Mužstvo sa ale dokázalo vždy z toho horšieho pozviechať, zdvihnúť hlavy a so cťou a úspechmi pokračovať i zavŕšiť sezónu. V konečnom účtovaní sme získali najcennejšie trofeje - majstrovský pohár, Slovenský pohár i Česko-Slovenský pohár. Prešov sa tak stal oficiálne slovenským majstrom a neoficiálne aj českým.“

Slovenský majster bol potom nasadený do skupinovej fázy Ligy majstrov EHF, ktorá je najprestížnejšou európskou súťažou. Aj v nej potvrdil, že v Európe je uznávanou hádzanárskou značkou. V C získal štrnásť bodov, čo je najviac v histórii prešovskej účasti v tejto súťaží.

„Čo nás všetkých ale stále mrzí, je fakt, že o postupe do ďalšej fázy rozhodli len dva góly v náš neprospech. Chýbal teda ten povestný krôčik. Môžeme sa však popýšiť dvomi cennými skalpami postupujúceho Bjerringbro – Silkeborg z Dánska, krajiny aktuálnych majstrov sveta, za ktorých na šampionáte hrala aj pätica hráčov Silkeborgu. Zdolali sme ho doma i na jeho pôde. Prehrali sme ale doma s ruskými Čechovskými medveďmi, čo nás pripravilo o postup. Život, aj ten hádzanársky, však plynie ďalej. Tatran ostal v hre o Final Four SEHA Gazprom ligy a čakajú nás obhajoby v domácich súťažiach i čs. pohári.“

V meste si zvykla aj jeho rodinka

Igor Čupryna je v Tatrane Prešov štyri sezóny. Nie je sám. V metropole Šariša je s ním manželka Diana i dcérky Anastasia a Xenia. „Jedenásťročná Anastasia navštevuje v Prešove základnú školu, aj s ukrajinským vyučovacím jazykom. Tá mladšia je doma s mamkou. V tomto meste si všetky moje dievčatá zvykli. Veľmi sa im tu i manželke páči. Najmä tá pohoda. Čo potrebujeme, to máme, kam chceme, tam ideme. Iste, ak ja nemám klubové povinnosti. Čo sa mňa týka, tak spokojnosť so skvelými podmienkami a vôbec chodom klubu som deklaroval už tým, že som odolal zahraničným ponukám a s Tatranom som predĺžil kontrakt o ďalšie dve sezóny.“

Ako dodáva, prešovský klub spravil z neho profesionálneho hádzanára.

„Mám možnosť hrať v najprestížnejších európskych súťažiach, za čo som veľmi vďačný predovšetkým majiteľovi klubu Chmeliarovi, ale i ostatným, ktorí na zvyšovaní mojej výkonnosti pracovali. Páči sa nám Prešov, ale mali sme možnosti s rodinkou vidieť aj iné kúty Slovenska. Krásna krajina. Keď sme prišli napríklad do Vysokých Tatier a prechádzali sa v okolí Štrbského Plesa, boli sme dojatí tou nádhernou prírodou.“

Možno sa tu usadia

Skrátka, Prešov i Slovensko Čuprynovcom učarovali.

„Vieme si predstaviť, žeby sme sa tu usadili. V Odese som mal k moru vari päťsto metrov, no stalo sa, že som do neho nevkročil veľmi dlhý čas. Akosi ma nelákalo. Zato tu, aj počas tejto zimy, každú voľnú chvíľku využívame a mierime do slovenský hôr. Rád by som poďakoval aj ľuďom, fanúšikom Tatrana, ktorí sú vždy počas zápasov skvelí. Spoznávajú ma však aj v civile a sú veľmi milí. Na záver ešte zopakujem, že poctu, akej sa mi vyhlásením za najúspešnejšieho športovca mesta dostalo, si veľmi vážim a úprimne ďakujem.“