Chcem mať doma svetovú jednotku. Ako sa z rodičov stávajú despotovia

BRATISLAVA. Chorvátska tenistka Mirjana Lučičová-Baroniová okrem prekvapujúceho úspechu na nedávnom grandslamovom turnaji Australian Open (postúpila do semifinále) upriamila pozornosť aj na negatívny fenomén v tenise.

Patrí totiž k športovcom, ktorí museli bojovať s despotizmom svojich rodičov. Týral ju otec. Dokonca pred ním utiekla do USA.

Lučičová-Baroniová nie je v tenise jediná. Mnohé podobné prípady sa odohrávajú za zatvorenými dverami, iné sa prenesú aj na kurty či tribúny.

„Môj celkový dojem za tie roky v tenise je, že rodičia majú častejšie zlý vplyv na kariéry mladých hráčov než dobrý. Mnohí vôbec nevedia, čo je dobré pre ich deti,” povedal slávny tenisový tréner Nick Bollettieri pre Independent.

Dievčatá sú poslušnejšie

Obeťami neprimeraného tlaku rodičov sú vo väčšej miere dievčatá. Okrem Lučičovej-Baroniovej sú známe aj prípady Jennifer Capriatiovej, Jeleny Dokičovej či Steffi Grafovej.

„Dievčatá sú citlivejšie a potrebujú vedenie viac ako chlapci,” myslí si tenisový kouč Peter Hrunčák, ktorý v minulosti trénoval Dominiku Cibulkovú.

„Dievčatá sú prirodzene poslušnejšie a zodpovednejšie vo veciach, ktoré sa im nariadia. Chlapci sú väčší rebeli a viac si presadzujú svoje,” pridáva sa športový psychológ Tomáš Gurský.

A naopak, z rodičov sa do kariéry svojich detí angažujú častejšie otcovia. Bývalá svetová trojka Mary Pierceová si pre násilné správanie svojho otca musela najať telesného strážcu. Dokičová svojho otca roky odmietala stretnúť.

„Otcovia majú v športe väčšie ambície, v kariére svojho dieťaťa sa viac vidia,” tvrdí Gurský.

Podobnú skúsenosť má aj bývalá slovenská tenistka Martina Suchá. „Otec sa mi snažil pomôcť aj po hernej stránke, čo už narážalo na konflikt záujmov s trénerom. Tiež veľmi aktívne prežíval zápasy, čo mi prekážalo. Cítila som, že jeho reakcie mi nepomáhajú,” opisuje.

Buď ticho a rob, čo ti poviem