BRATISLAVA. O predolympijskom lete mal Libor Charfreitag úplne inú predstavu. „Nemám formu,“ priznal pred odletom do kórejského Dägu úradujúci európsky šampión v hode kladivom.
Šesťnásobný slovenský atlét roka figuruje vo svetových tabuľkách týždeň pred majstrovstvami sveta až na 17. mieste výkonom 77,69 m. So slabším (len o 4 cm) cestoval na veľké podujatie naposledy pred desiatimi rokmi do kanadského Edmontonu. Vtedy na svojom druhom svetovom šampionáte skončil osemnásty.
Verí vo štvrté finále
Od Helsínk 2005 nikdy nechýbal vo finále: po deviatom mieste prišiel v Osake bronz, ktorým prelomil desaťročné slovenské čakanie na medailu od Kováčovho bronzového finále na 110 m prek. v Seville 1997, a predvlani v Berlíne skončil desiaty.
„Urobím všetko pre to, aby som sa doň dostal aj tentoraz. Budem bojovať, ale neviem, či to bude stačiť,“ vraví.
Také esá, ako je on, si nikto netrúfne vopred odpísať. „Aj slovenský majster Európy Libor Charfreitag sa môže zamiešať do hry o medaily,“ upozornila na svojej stránke v predšampionátových prognózach svetová federácia.
Osemdesiatku prehodili toto leto len piati kladivári. „O tom viac ma mrzí, že nie som v lepšej forme. Vlani som mal skvelý rok, ale každý taký byť asi nemôže,“ pokrčil Libor plecami.
Floskulou nechcel odpinknúť ťaživú tému. „Aspoň niečo som – najstarší a najskúsenejší z výpravy,“ pousmial sa pri zmienke, že v takmer 34 rokoch ho čakajú už siedme majstrovstvá sveta.
Chabá forma je mix problémov
Charfreitagovým problémom bol návrat symptómov boreliózy, ktorú predčasom prekonal a nedávno nanovo musel preliečovať antibiotikami.
„Posledné testy ukázali, že borelióza už nie je v neaktívnej podobe, ale s dobrou správou prišla aj horšia: o zlej sedimentácii,“ zreferoval. „Musel som vypustiť užívanie proteínov aj kreatínu, upraviť stravu a liať do seba veľa tekutín.“
Narovinu sme sa ho spýtali, či za týchto okolností neuvažoval predčasne skončiť sezónu tak, ako medailistka posledných MS Martina Hrašnová?
„Len preto, že mi to nejde, ako by som si želal? Nezmysel!“ zareagoval. „Takto som vôbec nerozmýšľal. Ja nie som zranený. Makal som zo všetkých síl, akurát výsledky nevidieť. Príčin je asi viac, možno aj kombinácia piatich-šiestich.“
Ktorých okrem zdravotných? „Nedarí sa mi technicky. V kruhu mi chýba výbušnosť. Vážim o štyri kilogramy viac ako vlani. Ale ani to asi nie je hlavný dôvod. Mal som aj viac a hádzal som ďalej. Vravím, je to kombinácia viacerých vecí a o niektorých asi ani neviem.“
Zlomí sa to k lepšiemu v Dägu? „Verím v to, ale nie som o tom presvedčený. Adrenalín veľkých súťaží zvykne pomôcť.“
Pod Hajmássyho skalpel
Charfreitag má panický strach pred vyrábaním si alibi. Po zmienke o hroziacich horúčavách a vlhku v Dägu hodil rukou: „S tým nemôžem mať problém. Texas, kde žijem polovicu roka, je horúci a vlhký.“
„Neviete si predstaviť, ako ho trápi, že mu kladivo nelieta tak, ako by si želal,“ poznamenala jeho mama, funkcionárka a trénerka, ktorá ho prišla vyprevadiť. Otec i tréner Libora Charfreitaga doletí za synom do Kórey z univerziády v Číne.
„Lepšie, keď mi nevyjde táto sezóna, než by mi nemala vyjsť budúcoročná, olympijská,“ poznamenal Libor.
Vzápätí z neho nevdojak vyhŕkol fakt, čo by mohol vysvetliť jeho tohtoročné problémy: „Hneď po sezóne, ešte pred návratom do USA, sa podrobím artroskopickej operácii pravého ramena. Už dlhšie cítim, že nie je v poriadku, ale naň nemôžem zvrhnúť tohtoročnú slabšiu formu.“
Trnavčan sa zverí Trnavčanovi: chirurgickému ortopédovi Pavlovi Hajmássymu, synovi legendy trnavskej atletiky, ktorý po otcovej smrti emigroval do Nemecka, ale keď po novembri v Trnave založili jeho memoriál, vrátil sa na Slovensko.
„Nedávno skvele zoperoval rameno vodnej slalomárky Janky Dukátovej, predtým ruku oštepára Mariána Bokora aj guliara Daniela Vaneka, iste pomôže aj mne,“ nádejá sa Libor.
BRATISLAVA. Slovenskí atléti odleteli v sobotu na majstrovstvá sveta do Dägu bez veľkých očí aj bez svojej šéfky.
„Z nervákov, čo atléti vyprodukovali, mi puklo srdce,“ žartovala v sobotu Mária Mračnová. Vzápätí už vážne vysvetlila, že kardiológovia jej pred týždňom zistili kritické zúženie tepny a musela sa podrobiť chirurgickému zákroku, po ktorom jej cestu neodporúčali. „Naposledy som chýbala na MS 2003 v Paríži – pre operáciu kolena,“ poznamenala.
V Paríži štartovalo sedem Slovákov (najmenšia výprava v histórii), v Dägu len o jedného viac. Predvlani v Berlíne boli dvanásti a v Osake 2007 osemnásti. Vo funkcii vedúcej výpravy aj delegátky na kongrese Medzinárodnej atletickej asociácie (IAAF) Mračnovú zastúpi generálna sekretárka zväzu Anna Kirnová.
Šéftréner Vladimír Bezdíček je v cieľoch opatrný: „Budem spokojný s jedným umiestnením v prvej šestke a s ďalším do osmičky.“
Atléti sú sebavedomejší. O medaile sníva chodec Matej Tóth, ktorý v nedeľu o 9.00 miestneho času (2.00 nášho) nastúpi na štart 20 km a v sobotu 3. septembra o 8.00 (1.00) na štart 50 km. Chodeckú polovicu výpravy dopĺňajú Anton Kučmín (20 km), Miloš Bátovský (50 km) a Mária Czaková (20 km).
„Ak sa kvalifikujem do finále, pokúsim sa prekonať svoj slovenský rekord 14,51 m, a to by za istých okolností mohlo stačiť na medailu,“ nádeja sa trojskokanka Dana Velďáková. Osemstovkárka Lucia Klocová by sa po štvrtom mieste na lanských ME rada prvý raz aj na MS prebojovala do finále (doterajšie umiestnenia: 11., 14., 9. a 17.). Finále si kladie za cieľ aj kladivár Libor Charfreitag, ktorému bude v kvalifikácii asistovať debutant Marcel Lomnický, strieborný medailista svetovej univerziády, ktorý (podobne ako Czaková) doletí do Dägu priamo z čínskeho Šen-čenu.
(mo)
