Vyrastá nám pudingová generácia, tvrdí bývalý rozhodca

Bol výborný futbalista, obliekal si aj dres Slovana Bratislava. Na majstrovstvách Európy vysokoškolákov ako študent FTVŠ UK však utrpel úraz hlavy. Jeho ďalšiu kariéru sprevádzali zranenia, preto ako hráč skončil, ale zostal pri futbale.

KAROL IHRING patril roky medzi najuznávanejších slovenských futbalových arbitrov, odpískal množstvo prestížnych duelov a pôsobil aj na medzinárodnej scéne. Medzi rozhodcov FIFA patril od roku 1992 do roku 1998.

V medzinárodných zápasoch mohlo naraz rozhodovať iba sedem arbitrov z bývalého Československa a vy ste boli medzi nimi. Ako na to s odstupom času spomínate?

Vďaka rozhodovaniu mám množstvo zážitkov a precestoval som pol sveta. Pekné spomienky mám napríklad na Kodaň, kde mali krásny nový štadión.

Ktorý zápas vám najviac rezonuje v pamäti?

Je ich veľa, nerád by som povedal jeden. Rád spomínam napríklad na Dortmund v Lige majstrov v sezóne 1996/97, keď ju nemecký klub napokon vyhral.

V Barcelone som rozhodoval zápas o tretie miesto na majstrovstvách Európy do 21 rokov medzi Francúzskom a Škótskom.

Keďže sme boli na rozhraní východnej a západnej Európy, veľmi často nás posielali do takzvaného východného bloku. Pískal som v Rusku, Chorvátsku, Moldavsku, Bulharsku a tak ďalej.

Spomínate južanské krajiny, ktoré majú dosť horkokrvných fanúšikov. Nikdy vás neohrozovali?

To sa mi nestalo. Aj keď som rozhodoval veľmi ťažké zápasy, v ktorých mi nebolo všetko jedno.

Napríklad v Parku Princov v Paríži v osemfinále Pohára víťazov pohárov. Výsledok bol síce jasný 4:0 pre domácich, ale bolo tam 30-tisíc tureckých fanúšikov z Galatasarayu Istanbul. Tí pred koncom začali vytrhávať sedadlá a hádzať ich na ihrisko.

Hralo sa len na druhej strane pri domácom sektore, takže hru to nebrzdilo. Po zápase prišiel delegát a gratuloval mi. Vraj, keby som zápas prerušil, musela by zasiahnuť polícia a možno by sme nedohrali.

Nikdy vás netrafil nejaký predmet z tribúny?

Za celý život nie. Asi som sa dobre vyhýbal, bol som rýchly (smiech).

Ako vyzerala atmosféra na zápasoch v krajinách bývalej Juhoslávie?

Tam boli na tribúnach bengálske ohne. Vtedy sa to až tak netrestalo. Zaujímavé to bolo na Crvenej Zvezde Belehrad, našťastie to neovplyvnilo hru. Som rád, že som vo svojej kariére nemusel prerušiť zápas. Vždy stačilo len pohroziť, že to spravím a vášne sa upokojili.

Boli aj zápasy, ktoré môžete označiť za jednoduché?

Najľahší bol pre mňa zápas Dánsko – Macedónsko. Prvýkrát som fúkol do píšťalky v 28. minúte. Dovtedy sa neudial na ihrisku žiadny priestupok. A po zápase sa ma delegát pýtal, prečo som zapískal, keď dovtedy som také priestupky púšťal. Cítil som sa zbytočný, tak som potreboval ukázať, že som tu (smiech).

Rozhodovali ste aj pamätný zápas Liverpool FC - Brondby Kodaň, v ktorom Dáni senzačne triumfovali na Anfielde 1:0.